Na Všetky Strany

102.

Zamkla som za sebou a šla po ceste do školy ktorou som vždy chodila.
Modlila som sa aby som nestretla Mika, ale raz ho budem musieť stretnúť lebo chodíme do tej istej školy, čo už.
Na jednej strane je romantické mat chalana zo svojej školy ale na druhej strane ak ti zlomí srdce musíš ho ešte celé roky vidávať.Tak si rozmysli ci chceš aby si mala chalana z tej istej školy.
Po ceste som sa nudila.Ako som tak rozmýšľala,vlastne som sa vraciala do svojho starého života.S nikým sa v škole nebavím a len tak si idem do školy.B9l to trochu pre mňa ako relax.
Nemusela som sa báť ci tamtoa tamto.
Inak dá sa povedať ze moja myseľ je v poslednej dobe trosku ukecana.
No proste ako nazačiatku.Ale nevadilo mi to, práveže mi to vyhovovalo.
Ako som šla cez chodník z rohu som zbadala jedno dievča.
Bolo na prvý pohľad veľmi divne a odlišné od ostatných.
Neviem prečo ale putala vo mne veľkú pozornosť.
Sedela na lavičke v parku a pozerala zo slzami na svoje husle, ktoré mala položené vedľa seba.
Trikrát som porozmýšľala.Nedalo mi to nezakročiť.
„Ahoj, prepáč ze ruším.Neda sa mi neopytať, čo sa ti stalo?"
„Ďakujem za opýtanie ale to nič nieje."
„Nie povedz,možno ti budem vedieť pomôcť."
„Chodím tuto neďaleko do školy a študujem aj popritom husle."
„A prečo vlastne plačeš?"
„Netráp sa.Ďakujem."
Nezname dievča už sa chcela dvihnut a odísť ale ja som ešte začala rozprávať.