Na Všetky Strany

83.

Nevedela som ako sa mam k všetkému zachovať,čo mám povedať alebo ako sa mam činiť.Jedno som vedela moji kamaráti boli pri mne a viem že sú tí praví.
„Ester!”klopal Marek na dvere.
„Poď!”
Marek si prisadol ku mne na posteľ.
„Ester!nebuď smutná.Nestojí ti za to.Ja viem že ťa to trápi ale týmto plačom ničomu nepomôžeš.Poď k nám.”
Rozmýšľala som chvíľku ale popravde Marek mal pravdu, nemôžem tu vyplakávať.Utrela som si slzy do rukávu a posadila som sa vedľa Mareka.
„Marek? Ďakujem ti za všetko.”
„ale,na to sú kamaráti.”
„Ale kamaráti nie sú samozrejmosť. ”
Vtedy spoza dverí vykukol Tomáš.
„Ester!Čaká ťa v kuchyni prekvapenie.Tak ho nenechaj čakať.”
Ja som sa pousmiala a zodvihla sa.
Bála som sa či tam nie je Mike ale v kuchyni na stole bolo jedlo.Jedlo a jedlo a jedlo.Vyzeralo to úžasné.
„Páči sa ti to?”
„To ste vy dvaja urobili?pre mňa?”
„No nie ja pre Tomáša.”
„To je skvelé!Ďakujem!”
Potiahla som ich za ruky aby si šli sa so mnou najesť a prejesť všetkých dobrôt co boli na stole.