Na Všetky Strany

31.

Ako prvú hodinu som mala matiku.Na nej sme preberali opíssnú a vpísanú kružnicu.Bola som celú hodinu zamyslená tak si nič nepamätám.
Rozmýšľala som nad všetkým čo sa okolo mňa deje.
Kde sú Marekovi rodičia?
Prečo som ich ani raz nestretla v nemocnici?
Takéto a podobné myšlienky mi výrili hlavou.Možno si myslíte že som zabudla na spor z mamou tak to ste na veľkom omyle.Veľmi ma to trápi.
Bola som rozhodnuta odísť po tejto hodine za mamou.
Keď skončila hodina šla som ako som sa rozhodla.
Zaklopala som na mamine dvere kancelárie.
Áno!ďalej!
Otvorila som dvere.
Dcérka!!Prečo mi nedvíhaš mobil?
Mama je Mike môj brat?
Dcérka prosím ťa posaď sa.
Sadla som si na kreslo a mama si sadla oproti mne.
Teraz tu hovorím iba iba len čistú pravdu.Mike nie je tvoj brat.Vieš veď ja ho ani nepoznám.Ak si to zoberieš je medzi vami 3 mesačný rozdiel a vôbec sa nepodobáte.
Mami vážne mi hovoríš pravdu?
Dcérka naprosto čistú pravdu.
V tej chvíli sa mi uľavilo ale mala som ešte v sebe jeden hnev na Mika.Ako toto si mohol dovoliť.
Odrazu som mamu objala a povedala veľké a úprimne;mami prepáč!
Ja som skôr mala veriť tebe ako nejakému známemu zo školy ktorého vôbec nepoznám.