Na Všetky Strany

91.

„Ponahlajme sa!Zachviľu Tomášovi ide vlak!”
V kútiku duše som dúfala že to nestihneme.
Nebolo by to na škodu.
No ale na druhej strane je Tomášova sestra.
Bolo by mi divne keby tu Tomáš ostal kvôli jeho sestre.
„Ester? Ideš si ešte po veci do Tomášovho bytu?”
„Áno,musím.No a potom už budem musieť ist domov učiť sa na zajtra do školy.”
„Ester prosím ťa,nedávaj sa nijak do reči s Mikom.”
„Neboj ja na to dozriem.”
„Som svojprávna, hej?”
„Veď on to myslí dobre.”
„Ja viem,ale neberte ma ako keby som bola nesvojprávna.”
„Ester,kľud!Nikto ťa tak neberie!”
Nastala trápna chvíľa.Pripomínala mi tu chvíľu s Mikom na koňoch.
A bola trochu v niečom odlišná,neboli sme trochu nahnevaní na seba.
Ó pár minút rýchlym krokom už sme boli pri stanici.
Tomáš si šiel rýchlo kúpiť lístok.
„Ty si sa nahnevala?”
„Nieee,len ma štve Mike.”
„Ja ťa chápem,neboj dáme to spolu.”
„No,a ty s kým si to tam dnes bol?”
„Kde? Čo?”
„Páči sa ti?”
„Neviem o čom to rozprávaš.Aha už ide Tomáš!”
Jasné tento krát sa z toho vyhovoril ale nabudúce mu to tak ľahko neprejde.
Tomáš už na nás kyval s lístkom v ruke.
„Ja už musím ísť.Vlak odchádza o 5 minút.”