Na Všetky Strany

35

Ja som si namýšľala že mi dá Tomáš kyticu.
Dobre pôjdem dnes za ňou.A ty kam ideš?
Vieš...
Nechceš sa ísť porozprávať?
Máš čas?
Jasne.Skola mi začína až o 25 minút.
Tomáš vyzeral dosť zhrozene tak som ho zaviedla neďaleko školy bola malá kaviareň kde sme si sadli.
No hovor čo máš na srdci?
Vieš ja musím súrne odísť.
Prečo?
Môj brat je v nemocnici a je to s ním veľmi vážne.A mama to sa ma neutiahne aj psychicky aj s peniazmi.
A čo Lucia?
Ona otom nevie.Prosim ťa nehovor jej to.
Prečo?
Je mi to takto tu blbo povedať ale ja som jej o sebe nakrúcal dosť blbé veci.
A to sú aké?
Vieš pred dvoma rokmi som sa zaľúbil do Lucie a chcel som ju zbaliť no ale ona mnou pohŕdala.
Raz som ju zobral von a povedal jej že moji rodičia bývajú v Dubaji a sú veľmi bohatí.
A hneď mi na to skočila a od vtedy s ňou chodím.
A keby som jej to povedal asi by sa na mňa vykašľala.
Myslíš že ti za toto všetko stojí Lucia?Veď ona ľúbi iba tvoje vymyslené peniaze.
Ja byť tebou jej to všetko poviem a odídem.Ako správne dievča by ti malo ešte pomôcť keď ide o život.
Ja na to odvahu nemám.
Musis sa prekonať.Ak odídeš ešte viac sa to skomplikuje.
Myslíš?
Nemyslím ja to viem.
Tomáš si rukou podoprel hlavu a rozmýšľal.
Pôjdeš so mnou?
Kam?za ňou?Nie vtom to ti ja nepomôžem.Ja môžem iba tí poradiť.
Ja neviem či to dám.
Ok mám super nápad.
Aký?
Všetko jej povieš pred školou.Čo ty na to?
Neviem.
A vtedy môžem byť kúsok od teba.
Dobre.
Tomášovi bol vidieť strach v očiach.Ja byť na jeho mieste by som sa hneď zrútila.
Po chvíli sme odišli z kaviarne a Tomáš hňed cestu namieril k Lucii ktorá stála pred školou.
Tomáš poklepal Luciu po ramene chytil ju za ruku a odviedol ju k stromu kde som ja sedela.
Ahoj Lucia!
Ahoj!čo tu robíš?
Chcem ti niečo dôležité povedať.
Čo také?Hovor!
Lucka prosím ťa odpusť mi.
Čo sa deje?
Pamätáš si bar v ktorom sme sa spoznali?
Áno čo sním.??!
Všetko čo som tu tam povedal je lož.
Prosim!?Čo tým chceš povedať?
Nie som taký aký si myslíš!
Čo má byť toto za divadlo?
Nie je to žiadne divadlo.
Moji rodičia nie sú žiadni zazobaní rodičia.A ja nemám ani otca zomrel pri autonehode.A môj brat teraz leží v nemocnici.Musím odísť.
Ty si zo mňa robíš srandu??
Ako mi toto len tak môžeš povedať??
Chcel som...
Vieščo!??Ty už radšej nič nehovor.!!
Prišiel som sa s tebou rozlúčiť a ospravedlniť sa.
Ty čo si o mne myslíš?!!Že sa nehambíš!Ty netvor l!!!
Vtom sa Lucia otočila a pocupitala si svojím svojským krokom a nsmyslenym výrazom v tvári.
Hovoril som ti že to nemám robiť!!
Kričal na mňa Tomáš a zároveň aj plakal.
Neboj!Bude to v poriadku!Neplač!Teraz je hlavne aby si sa vzoprel a šiel za tvojim chorým bratom.
Si ty normálna??
A čo chceš robiť?Utápať s v smútku??!Choď sa pobaliť!O dve hodiny ti ide vlak.
Tomáš sa zdvihol a bez pozdravu odišiel.
Ako som vchádzala dvermi zastavil na Mike.
Ahoj!
Čo chceš??
Chcem sa ti ospravedlniť.
Na to si mal myslieť keď si to urobil.
Vtej moment mi do hlavy strelilo ako sa to ja správam.Cítila som sa ako Lucia ktorá si uživa svoj rozchod s Tomášom.Nechcem Byť ako ona taká namyslená.
Prepáč mi to.
Prečo sa ospravedlňuješ?
Správam sa hrozné.
Nie máš právo sa hnevať.Prepac mi to s tou tvojou mamou.
To je v pohode.
A čo ty a tvoja mama?
Už sme sa pomerili.
Tak to som rád.
Aj ja.Dakujem že si ma klamal.
Prosím??
Vieš keby si mi neklamal tak by sa nestalo toľko úžasných veci ako sa stalo.
Čo sa stalo?
Teta Ela a Aneta konečne odišli.A spoznala som rôznych ďalších ľudí.
A prosím ťa nevieš niečo o Marekovi?
Nie.prečo?
Ževraj ho previezli do inej nemocnice.
Aha viem majú si ho tam nechať na esťe ďalšie tri týždne.
To mi je veľmi ľúto.
Aj mne!Nechcela by si ísť so mnou von?
Von?
Áno von.
Bola som zarazena čo mi povedal Mike.Chcela som mať viac dobrých kamarátov tak som aj trochu nad tým uvažovala.
Tak?
Dobre môžme.
Ok.Tak dnes o 17:00?
Dobre.Ahoj
Ahoj!
Nemohla som sama sebe uveriť že som prijala rande od Mika.
Keď zazvonilo šla som do triedy na hodinu matematiky.