Na Všetky Strany

29.

Po ceste k Tetuške Linde sa mi už zbiehali sliny.
Keď som zastavila pred prvým panelákom od autobusovej zastávky hňed som aj zazvonila.
O chvíľu prišiel Tomáš na prízemie po mňa .
Ahoj!pozdravil na Tomáš a zároveň sa aj usmial.
Ahoj! Ja som mu tiež odzdravila a úsmev som mu opätovala.
Veľmi pekne sa usmievaš! zapichotil mi Tomáš.
Nepreháňaj ale ďakujem.
Tomáš hňed zamieril na prvé biele dvere od vchodu.
Zaklopal a tetuška Linda nám otvorila.
Jeeej!Ahoj Esterka!
Vítala ma tetuška Linda.
Pekný deň prajem!
Poď už máme navarené!
Tetuška nás posadila za krásny drevený stôl a naliala nám do pohára limonádu.
Na stôl položila halušky ktoré ja zbožňujem.Naposledy som ich mala pred troma rokmi u babky.
Najlepšie ich vedela variť moja stará mama ale keď už nie je medzi nami odvtedy som ich nemala.
Ja möžem iba spomínať.
Ale voňali prekrásne.
Keď som si naložila a ochutnala prvú lyžicu halušiek vtedy sa mi vynorila krásna spomienka na babkine halušky a prázdniny u nej.
Tieto halušky boli také isté ako varila moja babka.
Tetuška Linda sú fantastické! naposledy som ich mala pred troma rokmi.
Tetuška Linda sa na mňa usmiala a povedala:to som rada že ti chutí!Ak chceš môžem ťa ich naučiť variť!
To by bolo skvelé!
A mňa ich nenaučíte?ozval sa Tomáš so smutným výrazom v tvári.
Ale však ty už ich skoro vieš.Veď si mi pomáhal.
To je pravda.
Keď som dojedla a bolo veľa hodín bola som rozhodnuta ísť sa domov na k Tomášovi perfektne vyspať ale ťažko sa mi odtiaľ to odchádza je tu veľmi príjemné.Tetuska Linda položila na stôl koláčiky ktore chutili neuveriteľne dobre.
Tomáš už by sme mali ísť!
Deti zlaté ešte nechodte!zastavovala nás Tetuska Linda.
Nehnevajte sa ale mi už musíme.Ester ráno vstáva do školy.
Zarazilo ma že sa ma Tomáš zastal a ešte aj to že berie na mňa ohľad.
Rozlúčili sme sa s Tetuškou Lindou a nasadli na prvý autobus ktorý išiel.
Tomáš si prisadol ku mne a začal sa vypytovať.
Ako mu je?
Myslíš Mareka?
No áno.
Má sa dobre.Prečo?
Len tak sa pýtam.ty si celá s neho pod pif nie?
Mala som veľké pochybnosti čo mu poviem.Najviac som sa obávala či ho náhodou nepozná.
No..ako sa to vezme!..
Vidím že si unavená!asi pôjdeš skôr späť či?
No áno.
A hovorila si s tvojou mamou?
Áno prečo?
Už ste sa udobrili?
Ešte nie.Vyhýba sa mi.
Ako že sa ti vyhýba? nechápem.Však ti stále vyvoláva.
Ani ja tomu moc nechápem ale dnes som jej volala a chcela som sa s ňou porozprávať no ale ona na mňa nemala čas.
Aha.Tak to mi je ľúto.
Od tej chvíle nastalo ticho až kým sme nevystúpi na zastávke na ulici kde Tomáš býva.
Koľko je prosím ťa hodín?Vieš vybil sa mi mobil.
Je 20:20.
Ďakujem.
Už som sa tešila že si dám horúcu sprchu a pôjdem skôr späť ale moje plány sa nenaplnili.
Celý večer som presedela nad knihami.
Ako som večer zaspavala utrieďovala som si myšlienky.

Takže zajtra je piatok a ja mám šesť hodín.zajtra píšeme 3 veľké testy.
Na ktoré som sa musela pripraviť chcem prekvapiť Mareka dobrými známkami............. .