Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

💀💀💀💀

Pozerala som stále na ten istý bod.
Svoje oči som upierala len naň a na nič iné.
Ten bod v stene bol pre mňa v tú chvíľu najdôležitejšia vec a ak by ma niekto prerušil...
Prišiel by o bubienky... Začala by som kričať do vtedy, dokým by mi to hlasivky dovolili a keby som už nevládala kričať, použila by som svoje ruky a zdemolovala celú izbu.
Bolo mi to fuk...
Niečo sa so mnou udialo...
Moja hlava, ale nevedela prísť na nič...
Ako by niekto predsa mohol, žiť bez srdca...
Zmysel mi nedáva nič...
A aj na to všetko som podstate kľudná...
Preberám sa pomaly z tranzu. Na mojom chrbte a na rukách som cítila cudzie ruky. Pomaly som pootočila hlavu a zadívala sa na naše spojené ruky, moja malá a neznámeho veľká.

,, Čo sa to so mnou stalo, ničomu nerozumiem?"

Prehovorila som tichým hlasom a pozrela sa do očí temnoty.

,,Je to zložité."
Boli jeho slová. Nič iné k tomu nepovedal. V jeho očiach som spozorovala niekoľko emócií.

,, Kde to som, prosím. Aspoň toto mi povedz."

Keď som si ruku položila na miesto, kde by malo biť moje srdce. Znova má zasiahla úzkosť s nepoznaného.

,, Nechápem ja... ja. Išla som si ľahnúť a zaspala som. Od vtedy si nič nepamätám. Pokiaľ som sa zobudila tu v neznámom prostredí."

Pomaly som sa rospamätávala.
Znova som ho poprosila, aby mi to všetko vysvetlil. Pustil mi ruky a postavil sa na nohy, prešiel kúsok opodiaľ a zahľadel sa do diaľky. Jeho oči sa o niečo zúžili, otočil sa mi chrbtom a zachripnutým hlbokým hlasom, začal vysvetľovať.

,, Ako som povedal je to zložité a pre mňa..."
Na chvíľu sa odmlčal a trhavo sa nadýchol.