Cítila som jemnú triašku svojho tela, bola som v šoku. Ako je možné, že oni dvaja sú spolu. Nerozumela som ničomu. Primrzla som na mieste a môj mozog vypovedal službu a odmietal pracovať. Keď sa rytmus ich tiel začal zintenzívňovať, vedela som že sa blížia obidvaja k vrcholu a mne akoby konečne docvaklo, že musím od tadiaľ okamžite zmiznúť, aby ma nevideli. Vykašlala som sa na môj plášť a prinútila nohy k pohybu. Vbehla som do izby, ktorú mám spoločnú s Hádesom a zamkla za sebou, aby som mala aspoň trochu pocit bezpečia. Cítila som sa zúfalo zo všetkého a ako čerešnička na torte som musela vidieť obraz dvoch ľudí, ktorí si to rozdávajú priamo na stole v knižnici. Sakra, pokiaľ ju niekto celú nevyčistí ani tam nevkročím i keď pochybujem, že aj keď to bude čisté, tak neuvidím vždy, keď tam vkročím pred očami obraz tých dvoch. Sadla som si na gauč a zatvorila oči, aby som sa aspoň trochu upokojila, konečne som sa prestala triasť od hnevu, šoku...
Upokoj sa, vzchop sa, Aurora !
V mysli som sa karhala. Došlaka, veď som v pekle, čo som čakala...
Z premýšľania ma vytrhlo rázne zaklopanie na dvere, okamžite som sa postavila na nohy a nehybne pozerala na zavreté dvere. Rozhodovala som sa, či mám alebo nemám ísť otvoriť, napokon som sa vybrala k dverám so zámerom ich odomknúť, na malú chvíľu som predsa len zaváhala, ale potom sa miestnosťou ozvalo cvaknutie zámku, ustúpila som stranou a nechala osobu, čakajúcu za dverami, aby prešiel do obývačkovej časti.
Nikto z nás po celý čas neprehovoril, to ticho medzi nami som vnímala, ako hrozbu. Ako sa hovorí : po tichu príde búrka..
Sadol si do kresla, ale ja som ostala stáť, hľadeli sme si do očí a čakali, ktorý z nás začne skôr rozprávať.,,Čo chceš Xavér ? "
Na koniec som to nevydržala ja a prehovorila.
,,Dobre vieš na čo som za tebou prišiel. Na to, čo si videla zabudneš a necháš to tak. Jasné ?"
Fajn, nechce ísť okolo horúcej kaše, ale má smolu, mne nebude rozkazovať.
,,Bodaj by to išlo, zabudnúť na to, čo moje oči videli, ale to sa nedá, Xavér. A hlavne si na zlej adrese, mňa nebudeš ovládať."
Jeho oči chrlili blesky, vedela som, že keby som nebola družkou jeho kráľa, tak je dávno po mne. Treskol päsťami do kresla a postavil sa, frustrovane si prešiel po tvári až k vlasom.
,,Myslím to vážne, Aurora. Nechaj. To. Tak."
V jeho hlase som spozorovala hnev, frustráciu, ale mňa to neodradilo. Pustila som sa do neho slovne.
,, Ty jeden úchyl, hnusí sa mi už len pohľad na teba. Neodradilo ťa to, že na mňa si nemohol siahnúť, ale to že si položil tie svoje špinavé paprče na úbohú Alice a ona sa nechala obalamuniť tebou. Nenechám to, len tak. Necháš ju na pokoji, ty hajzel jeden, len by si jej ublížil.",,Dosť Aurora, stačí !!!"
Xavér ma stopne v mojom monológu a naštvane po mne hučí naspäť, tak ako ja pred pár sekundami.
,,Nechcem jej ublížiť, to nie je môj zámer. Nič k tebe necítim okrem rešpektu k tebe naozaj nič neprechovávam."
Krútila som hlavou zo strany na stranu a nemohla uveriť, tým jeho kecom, čo mi tu hovoril.
,, Čo tie tvoje opĺzle rečičky na moju adresu ?!",,Bola to dohoda. Mal som ťa vystrašiť, nič viac. Prisahám, že by som sa ťa nedotkol. Došlaka, všetko sa posralo."
,,Aká dohoda ?! O čom to tu hovoríš ? Okamžite mi všetko povedz."
,,Ešte dávno mi Deana pomohla, mal som voči nej záväzok. Vypýtala si odo mňa splatenie dlhu a ja som nemohol odmietnúť, bolo to spísané krvnou prísahou, ktorá sa nedala zrušiť. Prisahám, že viac za tým nehľadaj. Moje temné "srdce" patrí kučeravej kráske, ktorá si ma získala. Alice momentálne pre mňa znamená všetko. Nechcem jej ublížiť. O našom vzťahu sa nesmie dozvedieť nikto. "
,,Mohla som si myslieť, že za všetkým je tá, odporná ženská. Dobre, budem ti veriť, že ju máš rád a nechceš jej ublížiť, nikomu o vás nepoviem, sľubujem. Ale mám jednu podmienku.."
,,Pýtaj si čokoľvek, dám ti čo len chceš.."
,,Tu ťa zastavím Xavér, nechcem od teba nič, nie som Deana. Mojou podmienkou je, že ak sa dozviem, že si ublížil Alice, tak sa o teba vlastno ručne postarám, budeš trpieť a to pomaly. Alice s Briou sa stali mojimi kamarátkami a ja ich budem ochraňovať za každú cenu."
,,Sľubujem, že sa to nestane."
,,Uvidíme.. a teraz už choď, skôr ako príde vládca a uvidíťa tu."
,,Dobre, idem."
Xavér sa rýchlo vydal k dverám, aby zmizol. Možno tušil, že by som si to mohla rozmyslieť. Pred tým než sa za ním zavreli dvere, som počula tiché ďakujem.Aby som si vyčistila myseľ, vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Nastavila som si sprchovú hlavicu, tak aby na mňa nepadali kvapôčky vody moc horúce, ale ani moc studené.
,,Moja krásna družka."
Zľakla som sa hlasu, ktorý sa ozval do ticha miestnosti, ale keď som sa otočila upokojila som sa pri pohľade na Hádesa, usmiala som sa na neho. Vykročil mojím smerom, dotkol sa bruškami prstov najprv môjho brucha, perami ma pobozkal najprv na lopatku a potom na krk. Moje telo sa kompletne celé uvoľnilo pod jeho dotykmi a taktiež mi zamestnal myseľ na plno, čo som teraz len vítala.,,Prepáč, zanedbával som ťa, ale teraz ti to hodlám vynahradiť."
Zvískla som, keď ma otočil tvárou k nemu, obtočila som mu ruky okolo krku a vášnivo ho pobozkala na pery, súboj našich jazykov, len podporil stupňujúcu vášeň medzi nami.
,,Nemusíš sa ospravedľnovať, chápem to."
Usmial sa na mňa a ja som mohla ísť z jeho úsmevu do kolien.,,Milujem. Ťa. Aurora." Za každým slovom, ktoré vyslovil ma pobozkal na inú časť mojej tváre.
Momentálne som nemohla byť viacej šťastná v celom prekliatom pekle.Pozerala som sa na tvár Hádesa, ako kľudne spí, bohužiaľ mne sa zaspať nedalo pretože som rozmýšľala, čo nasledovné dni spravím. Nevedela som sa rozhodnúť. Zdvihla som sa potichu z postele, aby som nezobudila môjho spiaceho druha.
Oprela som sa o zárubne a zahľadela sa do diaľky. Moje telo zahaľovala, len tenká čierna látka, ktorá siahala až po zem a na pokožke ju držala gumička okolo ramien.
Čo len budem robiť.
Pomyslela som si predtým než som si ľahla naspäť ku Hádesovi...Ďakujem za prečítanie :) a za to, že tento príbeh stále podporujete. Tie čísla pozretí a hviezdičiek ma nesmierne teší.
Foto, len pre predstavu 😃
Dúfam, že sa vám časť páčila a aj trochu prekvapila :DPrajem pekný zvyšok dňa...
KAMU SEDANG MEMBACA
Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)
FantasiKráľ všetkého mŕtveho a dievča, ktoré je obyčajné, ale pre neho neobyčajné, práve tou farbou... Dve nebijúce srdcia... Aký bude ich koniec ?! Dobro zvíťazí nad zlom ? Aj keď sa dej odohráva v srdci pekla, kde ani anjeli sa neodvážia vkročiť ? ... V...