Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

40. Únik

,,Nie, Bria nespravím to."
Už asi hodinu ma Bria presviedča, aby som vyhovela jej požiadavkám.
,,Ale no ták. Si kráľovná kľudne ho môžeš dať na mesiac zatvoriť dole do hrobky a nikto tvoje rozhodnutie nebude spochybňovať."
Porazí má z nej, už neviem ako jej mám zreteľnejšie povedať, že to nespravím.
,,Bria drahá, ty si naštvala jeho prvá iba ti to vrátil, za to mu nedám trest je to blbosť."
,,Ccc, ale nezaškodilo by mu to."
Ach, čo som komu urobila teraz sa na mňa ofučala ako malé dieťa.
,,Ešte že som započul, len koniec. Mňa nikto nikam nebude väzniť a ty moja milá ideš so mnou."

Z našeho rozhovoru nás vytrhol Rafael, ktorý si Briu prehodil cez plece ako vrece zemiakov a pleskol jej po zadku.
,,Tak ty neposlúchaš a za mojím chrbtom plánuješ moje zatknutie ? "

,,Určite by ti to pomohlo a správal by si sa menej agresívne a egoisticky."

,,Ukážem ti aký viem byť dobrý a menej egocentrický, ale nie tu v posteli."

,,Okamžite ma pusti Rafael, počuješ, nikam s tebou nejdem."

,,Zbohom, kráľovná."

Myslím si, že o Briu bude dobre postarané a bude sa cítiť ako v nebi.

Kráčala som chodbami zámku a snažila som si zapamätať každý detail, kde čo je, kedy kto prichádza a odchádza, aby ma nič neprekvapilo. Každý ktorí prešiel okolo mňa sa mi poklonil a slušne pozdravil s niektorými som prehodila pár viet, keď som sa vracala naspäť do vstupnej haly stretla som Alice ako nesie veľký pletený kôš s bielizňou.

,,Ukáž pomôžem ti."

,,Nie netreba, zvládam to."

,,Alice, aj tak nemám, čo napráci a idem tým istým smerom. Nechaj nech ti pomôžem."

Alice si vzdychla, ale nakoniec prikývla a ja som jej tak mohla konečne pomôcť. Môžem si pripísať bezvýznamný bod za malé víťazstvo.

,,Prečo si tak ticho ? Stalo sa niečo, Alice ?"

,,Hanbím sa ! Ako sa ti mám pozrieť do očí, kráľovná, keď som bola prichytená pri ... Ach, nedokážem to ani vysloviť"

,,Alice, ja..."

,,Tušila som, že sa niečo deje a tak som vypáčila zo Xavéra všetko... Toto bol trest za to, že som sa s ním s týkala potajomky, vedela som, že nás raz niekto odhalí, ale zrovna ty Aurora, našla som v tebe kamarátku a teraz si o mne musíš myslieť veci..."

Už som nedokázala počúvať jej slová, aká je smutná...

,,To už by stačilo Alice. V mojich očiach si rovnaká, nezmenila si sa, sme kamarátky a tak to aj ostane. Stalo sa, čo sa stalo nikto z nás to už nezmení. Nechaj me to tak... A máš moje slovo, ako tvojej kamarátky, že ak ti Xavér ublíži, tak zažije vojnu."

Alice sa mi hodila okolo krku a stískala ma v objatí, čo som jej s radosťou oplatila.

,,Ďakujem.. ani si nevieš predstaviť aká som teraz šťastná."

Alice som pomohla poskladať bielizeň do skríň. Túto chvíľku sme využili na babský rozhovor, nasmiali sme sa a ja som pochopila, že ak sa nevrátim z mojej tajnej misie všetci mi budú chýbať pretože som tu našla svoju novú rodinu.

Vrátila som sa do izby a na nočnom stolíku ma čakala obálka. Že by ďalšie inštrukcie ?!
Otvorila som obálku a vybrala z nej papierik na ktorom bolo napísané:
Listy, ktoré sú vo vnútri použi na to, aby si uspala kráľa na tak dlho, aby sa ti podarilo utiecť.