Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

28. Hádka

Otvorila som drevené dvojkrídlové dvere na knižnici, ktoré zavŕzgali a tým ma odhalili. Hlasy stíchli, ale bolo počuť tiché posmrkávanie. Očami som prebehla vnútro knižnice až som sa zastavila na osobách, ktoré stáli blízko seba.

,,Môže mi niekto povedať, čo sa to tu u všetkých čertov deje ?"
Nedalo mi to a musela som sa tiež zapojiť do hádky, ktorá nastala.
,,Kričíš tu na celý zámok, Rafael."

,,To nie je tvoja starosť. Aurora."
Keby dokázali oči vraždiť ja a aj Rafael by sme boli už dávno mŕtvy. Neznášam keď mi niekto vraví čo mám robiť a ešte takýmto tónom.
Rafael držal Briu silno za ruku a očividne sa jej nechcel vzdať tak ľahko.

,,Inak čo Rafael ? Pusti ju a v kľude sa porozprávame."

,,Hahaha..."
Začal sa smiať na mojich slovách.
,,Ja nič neriešim v kľude a hlavne keď som nasraný."
Pomaly som sa približovala k nim a rozhovorom odpútavala odomňa pozornosť.

,,Čo sa stalo Bria ?"
Skúsila som sa jej opýtať.
Plačlivo odpovedala.

,,Ja-ja neviem, čo som také urobila."
Rafael sa otočil Briinim smerom a to bola moja šanca ako ich od seba oddeliť.

,,Tak ty nevieš, nevieš ?!!!"
Rafael začal kričať ešte viac ako predtým.
Skočila som mu na chrbát a tým pustil Briu, rýchlo som z neho zliezla dole, v momente keď sa na mňa otočil som mu pravačkou uštedrila pravý hák.
Rafael ostal zarazený stáť a držal si miesto kam som ho udrela.

,,Nedal si mi inú možnosť. Ospravedlňovať sa teda nebudem. Brii si urobil horšie."

Pozrela som sa na jej zápästie na ktorom sa už risovala pekná modrina.

,,Ešte žiadna žena ma nikdy neudrela."

,,Všetko je raz po prvýkrát."

Povedala som Rafaelovi s triumfom v očiach a miernym úsmevom na tvári, ktorý ma prešiel hneď ako som počula ako Bria opäť ticho posmrkáva.

,,Už je všetko v poriadku som pri tebe, Bri."
Zobrala som Briu do náručia a objala ju, aby som ju povzbudila.

,,Preskočilo ti ?! Myslela som si, že si jeden z tých normálnych, ale asi som sa zmýlila."
Rafael si prešiel frustrovane rukou po vlasoch.

,,Prepáčte... Ja, ja..."
Vzdychol si. Mám taký pocit, že za týmto všetkým bude niečo viac.

,,Neviem čo to do mňa vošlo. Posledné čo si pamätám bola moja izba a potom akoby ma ovládol niekto iný a všetko som mohol očami pozorovať, len nie zasiahnúť."

Hmmm... Niekto sa tu snaží o rozšírenie nenávisti alebo čo ?
Nestačí, že sa nachádzame v pekle už toto miesto samotné je desivé teda aspoň pre mňa.

,,Kurva, tora."
,,Kdo je Tora ?"

Nepochopila som prečo Rafael zrazu vykríkol meno niekoho.

,, Tora, nie je niekto, ale niečo. Je to malá biela kvetinka, ktorá rastie v podzemí. Jej výskyt je ojedinelí a aj to je strážený Luxou."

Bria sa mi snažila vysvetliť aspoň niečo, keďže Rafael sa frustrovane prechádzal sem a tam po miestnosti.

,, A kto je Luxa ?"
Opýtala som sa. Začala som sa cítiť ako piate koleso u voza. Mala by som si prečítať nejakú knihu o tomto svete a jej stvoreniach ktoré tu behajú.

,,Luxa bývala kedysi krásnou ženou. Bohovia jej dali do vienka krásu s ktorou dokázala ovládať ľudí, aby ju nasledovali. Bohom sa to prestalo páčiť a prekliali ju.
Možno si jej meno počula. Faraónka Nefertiti. Tora je taká krásna ako kedysi bývala ona a teraz ju stráži, aby nikto nemohol ukradnúť jej krásu, tak ako bola ukradnutá jej."