Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

26. Edom

Otvorila som oči, pretočila som sa na bok, aby som z pľúc vykašlala nadbytočnú vodu.
Postavila som sa na nohy, aby som neležala vo vode, ktorá bola všade okolo mňa. Stále som lapala po dychu.
Kde to som, okolo mňa nebolo nič len tma.

,,Haló."
Zakričala som z celej sily.
,,Je tu niekto ? Hádes ?"

Nedostala som žiadnu odpoveď.
Otočila som sa okolo svojej osi, ale opäť tam nič nebolo, len tma.
Koľko som už tu ?
Tu !? V tejto temnote, kde nič nie je.
Zaplavila ma úzkosť a strach, pociťovala som to v každej bunke.
Cítila som sa opustená a nemilovaná.
Z očí mi tiekli dolu po pokožke slané slzy.

,,Prosím, hocikto ozvite sa."
Skúsila som sa znovu opýtať.
Začala mi byť zima po tom, čo so ležala vo vode, ale nemala som nič suché na prezlečenie, tak som si šúchala ramená, aby som sa aspoň trošku zahriala.

Kráčala som už hodnú chvíľu, ale zatiaľ som nič okrem vody po ktorej som chodila a čierno- čiernej tmy, nespozorovala nič nové.

,,No ták !! Kde som sa to ocitla. Chcem ísť preč z tadiaľto."
Frustrovane som si zašla do vlasov a poťahala za korienky.
Ako sa z tadiaľto dostanem k Hádesovi ?
Hľadáma vôbec ?
Alebo ho už utešuje Deana a namotáva si ho okolo prsta, aby bol len s ňou a na mňa zabudol.
Čo keď ma sem dostala práve ona ?
Alebo to bol niekto iný...
Možno Xavér, ktorý si do mňa dovoľoval a snažil sa o niečo... ?

Dosť !!!
Stačilo, v hlave mi vírilo toľko otázok a myšlienok až ma z toho rozbolela hlava. Toto miesto na mňa nepôsobilo dobre akoby vstrebávalo moju dobrú energiu a nahrádzalo ju zlou.

Sadla som si do vody, zatvorila oči a preniesla som sa myšlienkami k Hádesovi. Myslela som na to ako ho ľúbim a nechcem ho stratiť.
Nikto ani toto tajomné a zlé miesto mi nezoberie moje šťastie, ktoré som konečne našla.
Ucítila som na svojom tele veľa rúk, ktoré nemohli patriť jednej osobe. Ťahali ma hlbšie do vody, akoby sa snažili ma dostať cez ňu naspäť...
Nezastavila som ich...

                          

Zhlboka som nasala vzduch do pľúc.
,,Aurora ?"
Hádes ?

,,Áno, som tu pri tebe."
Ani neviem, že som to povedala nahlas, cítila som sa vyčerpane ako po zabehnutí maratónu.
Otvorila som oči a zadívala sa do tých Hádesovych.
Som späť...

,,Odpadla si na pár sekúnd."
Akých sekúnd, bola som v tej tme najmenej hodiny !!!
Ak nie viac...
Nevedela som koľko času ubehlo, čo som bola tam.

Hádes ma postavil do vzpriamenej polohy ešte vždy sme boli stredobodom pozornosti pre démonov z tohto sveta.
Nikto nič nehovoril, mala som pocit akoby sledovali práve mexickú telenovelu.

,,Bola si prijatá do Edomu."
Povedali na rovnako tri ženy a zmizli, presne tak ako sa aj objavili.
Hádes mi povzbudzujúco stlačil ruku.

,,Privítajte svoju novú kráľovnú."
Povedal Hádes autoritatívnim hlasom, ktorý dával na vedomie, že ak ho niekto neposlúchne, tak skončí veľmi zle.
Všetci do jedného sa nám s úctou poklonili. Nezaujímalo ma to celá táto fraška. Zadívala som sa na naše prepletené ruky a zistila, že nám na nich pribudlo tetovanie.
Na prsteníku sme mali obaja vytetované prstene z tŕnia, ja ho mám o niečo tenší ako Hádes a z dlaní, kde sme sa porezali už tam neboli rany. Namiesto toho tam pribudlo oko okolo ktorého boli symboly a tŕne, ktoré sa nám tiahli až po rameno.
Mali sme rovnaké tetovanie, aby každý videl, že sme sa spojili rituálom už navždy.

Odišli sme preč z miestnosti, preč od nich, aby sme mohli mať súkromie.
V našej spoločnej izbe som sa cítila chránená.

,,Aurora, drahá. Čo ten utrápený pohľad ?"
Brnkol mi po nose, aby som ho toľko nekrčila.
,, Ja... Počas rituálu, keď som sa napila z kalichu. Ocitla som sa niekde a pritom nikde. Neviem presne ako to mám vysvetliť. Okrem mňa, tmy a vody tam nebolo nič. Ja... - znova som sa odmlčala, aby som nabrala odvahu opäť hovoriť - myslela som si, že sa už nevrátim naspäť k tebe."

Triasla som sa, keď som o tom mieste hovorila znova akoby som to opäť prežívala a bola tam.
,, Neboj, som tu pri tebe a nikam sa nechystám preč."

,,Čo to bolo za miesto, kde som sa ocitla ?"

,,Tomu miestu sa hovorí Edom. Nebola si tam sama, len si nevidela ďalších, ktorí tam tiež blúdia celé stáročia. Edom sa zameriava na jedinca na to, čo ťa najviac trápi a hrá sa ti s mysľou, aby si podľahla a zošalela. Málo kto sa z tadiaľ dostane. Musíš prekonať Edom sama a bez pomoci. Keď si odpadla boli to sekundy kedy som si opäť pripadal zraniteľný, ale pre teba to museli byť hodiny strávené v Edome."

,,Boli..."

Sadli sme si na posteľ a Hádes ma upokojujúco hladil po chrbáte a celý čas mi držal ruky v tých jeho akoby sa bál, že mu odídem preč.
Keď som sa ako tak upokojila, opýtala som sa ho na ďalšiu vec, ktorá mi vŕtala v hlave.

,,Čo znamená toto spoločné tetovanie ? "

,, V ľudskom svete by to znamenalo, že sme sa stali manželmi na život a na smrť, ale tu sme sa stali druhmi to má oveľa väčšiu moc. A to oko má trochu inú funkciu ak sa naň pozrieš a pomyslíš na mňa, cez tvoju dlaň uvidím, kde si a taktiež môžme cez toto puto komunikovať. Časom sa to naučíš ovládať."

Pozrela som sa na oko a spravila, tak ako mi hovoril.
,, Alebo sa to naučíš hneď. Výborne, Aurora."

,,Fungovalo to ?"
,,Áno, dokonalo."

Bola som hrdá sama na seba, že som to zvládla za tak krátky čas, už sa len naučiť komunikovať aj bez použitia pier.

,, Už sa skočili všetky skúšky ? Je to za nami ?"

,,Nie, tak úplne." Povedal záhadne.
,, Čo ešte ? Len mi nehovor, že zas pôjdem bojovať do toho lesa alebo ešte niečo horšie. "

Pobavene sa zasmial na tom ako som sa rozčuľovala a gestikulovala rukami.

,,Nie, nič také."

,, Tak čo potom ? A nehovor v hádankách."

,,Ako poviete moja kráľovná. Jediný boj, ktorý je pred nami sa odohrá v tejto posteli. Konečne sa ťa môžem dotýkať a mať ťa."

Ahojte, pardón za omeškanie 😅.

Čo hovoríte na novú časť ?

Poteší ma každý komentár i vote.
Ďakujem, že mám takých úžasných čitateľov, blížime sa k 2k pozretí a to len vďaka Vám 😘 :*

Ďalšia časť už čoskoro, sľubujem 😁 :D.