Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

32.

,,Každý je podradení nášmu kráľovi a po novom aj kráľovne. Sedem hriechov - Dorián, Eliáš, Flávius, Kasián, Leonid, Xavér a Rafael - sľúbili vernosť a odovzdali večný život ochrane ríše a svojmu pánovi. Podľa toho ako si konala počas svojho života, tak budeš potrestaná. Nikto nie je nad zákon tejto ríše. Musíme si odpykať naše hriechy a ak nám pán odpustí, dostaneme sa na miesto, kde je večný pokoj a nijaké utrpenie."

Sedela som za starým dreveným stolom v knižnici a počúvala pozorne Briu ako mi vykladá ďalšie informácie o tejto ríši.

,, Ako sa volá to miesto odpočinku a kde je ?"
Opýtala som sa Brii.

,, Volá sa Vitus. Nikto nevie, kde sa nachádza a či vôbec aj existuje, ale veríme, že také miesto je."

Vitus. Ďalšie miesto, kde sa môže duša človeka ocitnúť, keď zomrie.

,,Prečo oni ? Prečo si práve ich vybral za svojich verných a sedem hriechov ?"

,,Boli krutí, boli zlí a za to si ich vybral, aby trestali tých, čo spáchajú rovnaké hriechy ako oni."

,,Boli až takí krutí ?"

,,Hovorí sa to o nich. Napríklad Eliáš. Jeho hriechom je lakomstvo. Kedysi bol vážený a urodzený, pochádzal zo šľachtického rodu, keď dospel začali sa u neho prejavovať znaky lakomstva. Oberal o peniaze poctivých ľudí. Raz bol na prechádzke mestom a jeden chlapec mu chcel ukradnúť mešec s peniazmi, ale Eliáš ho pristihol. Zobral chlapca k sebe domov a tam ho bil dokým v bolestiach nezomrel. Jeho telo potom hodil psom, ktorým nedával poriadne jesť. Za jeho skutky sa ocitol tu."

Ostala som v nemom úžase, ako mohol niekto také niečo ohavné urobiť. Bol to malý chlapec.
Moje myšlienky boli prerušené Briou, ktorá tento príbeh nedončila.

,, Neskôr sa zistilo, že ten chlapec potreboval peniaze pre svoju chorú sestričku a mamu, ktoré bez tých liekov umreli. Všetko robil pre ne dve, ale natrafil na zlo. "

Nie, to... Nemám slov.

,,Alebo taký Xavér, ktorému pripadlo smilstvo. On ma zas iný príbeh.
Písal sa rok 1450 a Xavér oslavoval svoje 18 narodeniny. Pochádzal z urodzenej rodiny. Nebavil ho taký život a preto sa rozhodol, že si ho osladí. Bol príťažlivý a ženy mu samé skákali do postele, ale aj toto ho bavilo len chvíľu radšej mal ženy, ktoré musel dobývať."

,,Nie ďalej už ani nehovor. Viem si predstaviť ako to pokračovalo. Xavér sa očividne nezmenil a ďalej pokračuje vo svojich radovánkach aj tu."

,,Máš pravdu pokračuje a ako to vieš ?
Nie, počkaj on na teba niečo skúšal ?"

Bria sa zatvárila zhrozene.

,,Áno, ale ja som sa nedala."

,,To je dobre, že si sa nedala. Ak by to na teba skúšal znova povedz to kráľovi a bude potrestaný."

,,Uvidím."

Naozaj som nechcela na seba upriamovať pozornosť tým, že budem žalovať. Pokúsim sa to vyriešiť sama.

Napchávala som sa croissantami, ktoré tu robili pekelne dobré.
Z mojej labužníckej chvíľky ma vytrhol Hádes, ktorý ma vystrašil zo zadu až tak, že mi na zem padol kúsok croissantu.

,,Moja krásna družka. Zachutili ti dobrôtky kuchyne ?"

Prehltla som a odpovedala Hádesovi.

,,Ahoj, nedalo sa im odolať."

Hádes ma pobozkal na čelo a uchmatol mi kúsok z ruky.

,,Hmm...máš pravdu."

,,Hej, o jedlo sa nedelím môj drahý."

Takto sme sa doťahovali o jedlo a súperili ešte tak minútu potom Hádes prestal a ostal vážny.

,,Obleč si veci, čo som nechal pripraviť v izbe. Počkám ťa, chcem ti niečo ukázať."

,,Ako povieš."

Obliekla som si čierne čipkované tielko, čiernu krátku riflovú sukňu a k tomu čierne lodičky. Vlasy som si nechala rozpustené.

Už oblečená som išla za Hádesom, ktorý ma čakal vo vstupnej hale.

,,Kam ideme drahý ?"
Skúsila som sa opýtať.

,,Prekvapenie."

Bolo jediné čo na to povedal.

Ďakujem za prečítanie :)