Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

17. Bál

Týmto dňom sa začína moje zasvätenie do tohto sveta. Sveta zla, krutosti a násilia.
Hádes mi o tomto starovekom rituáli moc nepovedal, iba že to musím zvládnuť sama a taktiež že to bude trvať štyri dni.
Nemám v láske prekvapenia, ktoré trvajú dlho a ešte pred toľkými ľuďmi.

Nespala som už hodnú chvíľu z toho, že som nervózna a neviem čo mám očakávať. Hádes sa vyparil z našej izby ešte skôr ako som sa zobudila ja, teraz z jeho strany postele sála chlad.

Jemné zaťukanie na dvere ma prebudilo z uvažovania o dnešku, keď som sa neozývala znova niekto zaklopal. Vstala som z postele a odšuchtala sa k dverám, ktoré som otvorila, aby som zistila kto je votrelcom.

,,Dobré ráno moja paní. Priniesla som vám oblečenie k dnešnému bálu a pomôžem vám sa upraviť."
Povedala Alice- slúžka.

"Aký bál ? O ničom neviem Alice."
Spýtala som sa.

"Pán kráľ ho usporiadal, aby všetci čo sú tu v pekle, vás videli a mohli spoznať."
Vysvetlila mi Alice.

,,Je to súčasťou rituálu, takto sa začína prvý deň zo štyroch ?"
Opýtala som sa mojej slúžky a ona prikývla na znak súhlasu.

Okúpala som sa a Alice mi spravila make-up a vlasy, ktoré mi natočila a nechala spustené.
Otvorila som čiernu škatuľu previazanú červenou stuhou. Vo vnútri sa nachádzali čierne čipkované dlhé šaty, čierne lodičky a na nich bola červená ruža ako krv.
Privoňala som ku kvetine, ale necítila som z nej život ako kedysi.
Voňala ako keby predtým horela. Odložila som kvetinu bokom a obliekla si šaty, padli mi ako uliate a ja som sa mohla vybrať na bál.

(Aurorine šaty)

Pred sálou ma už čakal Hádes oblečený v čiernom obleku a s korunou na hlave. Pobozkal ma na privítanie do vlasov a šepol mi do ucha:" Vyzeráš očarujúco, drahá."
Poďakovala som mu.
Chytil ma za ruku a pokynul sluhovi hlavou, že môže otvoriť dvere do sály.

Všetko utíchlo v momente ako sme spoločne vstúpili, prestala hrať hudba a tým pádom prestali aj tanečníci na parkete. Hluk a vrava hlasov zanikla.

Ďalší sluha, ktorý stál pri dverách nás uvítal i keď si myslím, že nás stihli zaregistrovať všetci prítomní hostia.

,,Dámi a páni, kráľ a budúca kráľovná podsvetia."

Periférne som zahliadla, ako sa tvári Hádes, ktorý vyzeral ako tvrdá nepreniknuteľná skala.
Jeho pohľad vysielal blesky, ktoré naplnili celú miestnosť. Pod týmto pohľadom všetci ako jeden, sklonili hlavy na znak úcty.
Prešli sme celou miestnosťou až ku dvom vyvýšeným stoličkám, ktoré boli zdobené zlatom, galaxitom a po boku boli vsadené malé kamienky rubínu, keď sme sa usadili, začala hrať hudba a všetko sa dalo opäť do pohybu. Ešte stále som si nevedela zvyknúť na toľkú pozornosť a upierajúcich sa pohľadov na nás dvoch.

,,Aurora, chcem ťa pripraviť na chvíľu kedy si ťa príde vypýtať jeden z mužov k tancu, aby ťa mohol spoznať. Je to súčasť tradície."

Otočila som sa naňho s hrôzou v očiach. Pozeral pred seba a ani raz sa na mňa nepozrel. Odvahu mi jedine dodávala Hádesova ruka v mojej, ktorú jemne stláčal a hladil, tak mi dával vedieť, že stojí pri mne.
Vynikajúco si drží pred nimi masku diabla.

,,Ako to myslíš ? Nechcem s nikým tancovať."

Možno som sa teraz správala ako malé dieťa, ale nechcela som byť v prítomnosti iného muža/ mužov okrem Hádesa. Mala som strach z bytostí z tohto sveta, ešte som s nimi nebola, tak stotožnená.

,,Nič s tým nespravím, drahá aj keď by som chcel. Tradície si ctím. Ale ak sa nebudeš cítiť príjemne môžeš prísť sem za mnou."

Aspoň že tak. Než som stihla na to niečo povedať, prišiel k nám muž s havraními kučeravými vlasmi, po celý čas mal sklonenú hlavu.

,,Kráľ môj, ako tradícia káže prišiel som požiadať našu budúcu kráľovnú o tanec. Som tu v mene aj svojich bratov."

Postavil sa Hádes aj so mnou a podal mu moju ruku.

,,Prímam. Dávajte mi na ňu pozor, aby sa jej nič nestalo."

,,Áno, kráľ môj."

Ruka v ruke s neznámym sme sa vybrali do stredu tanečného parketu a začali tancovať na klasickú pomalú hudbu.
Aspoň som si ho mohla poriadne prezrieť. Bol vyšší ako ja, mohutnej postavy na sebe mal čierny upnutý oblek vyzeral na ňom ako jeho druhá koža. Jeho oči boli azúrovej farby, čo bolo netypické už len preto, že väčšina bytostí mala farbu očí hnedú.

,,Som rád, že vás môžem spoznať budúca kráľovná. Moje meno je Kasián a som jedným zo siedmych. Čoskoro spoznáte aj mojich bratov."

On je jedným z nich. Čítala som o nich i keď zbežne. Obžerstvo je jeho hriech.
Predpokladám, že s jeho bratmi sa stretnem, tak že vystriedajú svojho brata v tanci so mnou.
Úžasné, naozaj...
Ale zatiaľ mi Kasián príde ako jeden z tých normálnejších.

,,Tiež vás rada spoznávam Kasián."

,,Ako sa vám páči krajina ?"

,,Je zaujímavá, len som ešte nemala možnosť si ju poriadne prezrieť."

,,Čas tu nehrá roľu. Toto je kúzelné miesto." Povedal Kasián

,,Dúfam, že sa ešte uvidíme, kráľovná."

Poklonil sa mi a odstúpil odomňa, aby prenechal miesto ďalšiemu...

Najbližšej časti bude spoznávať hlavná hrdinka hriechy a ich vládcov.
Myslíte si, že Aurora nájde medzi nimi (7) kamaráta ?

Ďakujem za prečítanie, potešíme každý komentár i vote :)