Začal rozprávať.
,, Všetko sa to začalo ešte dávno pred tebou, už je to vyše ako storočie."Sadol si do kresla ako by ho nohy nemohli uniesť a vypovedali službu.
,, Myslím, že to bude pre teba najskôr nepochopiteľné, ale všetko je reálne. Toto, to čo sa teraz deje."
Ukázal rukami do priestoru.,, Som tu od počiatku."
Zahľadel sa mi do očí. Ostala som ohromená za ten čas, čo som tu s ním som túto emóciu nezachytila. Bola to hravosť a láska. Mierne ma zaskočilo to čo povedal. Moja tvár musela odrážať moju emóciu, šok.,, Áno, taký starý som. Sám som už prestal počítať koľko rokov, storočí kráčam po svetoch."
Stále som nerozumela, už som si pripadala ako v komédii alebo...?
,,Omrzelo ma to. Byť stále sám. Nehovorím, že som nemal spoločnosť, ale niečo mi aj tak chýbalo."
Slová, ktoré sa z neho rinuli, mi nedávali význam, ale mala som predtuchu, že to, že som tu niečo zapríčinilo a že to nie je náhoda.
,,Zašiel som hlbšie do podzemia môjho kráľovstva.Nikto sa tam neodváži ísť ani tieto kreatúry. Althea, je to bytosť, tak stará skoro ako ja. Je to hadia žena, jazyk má preseknutý na poli, na hlave má rohy zatočené do špirál. Oči má ako mačka a na miesto nôh má plutvu."
Hltala som každé jedno slovo. Vždy ma zaujímali fantastické bytosti z rozprávok.
,, Jej domov je pri prameni rieky Styx. Má moc vidieť, to čo príde. Povedala mi, že raz príde žena krásna s jedným okom takým, ako mám ja oči. Odvtedy som ťa hľadal a čakal na teba."
Kolieska v mojej hlave pomaly zapadali do seba ako skladačka. Konečne mi to všetko začalo dávať zmysel.
,,Ale prečo moje srdce nebije?"
,,Tu nie je nič živé. Inak by si tu nevydržala."
,,Prosím, mohol by si ma nechať na chvíľu o samote."
Prikývol, postavil sa z kresla a kráčal ku dverám. Tam na chvíľu zastal v jednej ruke už zvieral kľučku. Obzrel sa na mňa ako by mi pohľadom dodával silu. Otvoril dvere a vyšiel von z miestnosti. Po tichu za sebou zavrel.
Celá táto situácia je nanajvýš čudná. Myslela som si, že po smrti sa ocitnem v nebi a nie tu! Na tomto mieste. Ruky sa mi triasli a z očí mi padali slané kvapôčky. Ľahla som si do postele a plakala. Neviem ako dlho som strávila takto. V klbku a triasla som sa ako osika. Z vyčerpania som zaspala.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)
FantastikKráľ všetkého mŕtveho a dievča, ktoré je obyčajné, ale pre neho neobyčajné, práve tou farbou... Dve nebijúce srdcia... Aký bude ich koniec ?! Dobro zvíťazí nad zlom ? Aj keď sa dej odohráva v srdci pekla, kde ani anjeli sa neodvážia vkročiť ? ... V...