Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

16.

Svižne zabral krídlami a my sme sa zdvihli hore. Zapišťala som ako mladá fanúšička, ktorá zbadala svojho idola. Silno som sa ho držala za krk a hlavu mala položenú na jeho pleci.
Bála som sa pozrieť dole, srdce by mi určite búšilo do hrude ako o preteky keby nejaké mám.
Cítila som nápor vetra po ktorom sme sa nechali unášať, bičoval naše telá.

,,Neboj sa zlatko a pozri sa, držím ťa."

To sa ľahko povie ako zrealizuje, ale aj tak som sa o to pokúsila.
Pozrela som sa najprv jedným okom a potom aj druhým.
Videla som konečne tú to krajinu jeho očami a bola jedinečná.

Pod nami sa rozprestieralo mestečko, ktoré bolo neďaleko zámku. Budovy boli v hnedých a sivých farbách, ktoré tvorili štvorec.
Uprostred bolo námestie so sochou Hádesa... Taktiež tu bol trh so stánkami.
Vonku už bolo len pár "ľudí", ktorí sa prechádzali, ostatní už svietili vo svojich domčekoch.

Za mestom sa tiahne ďaleko do krajiny rieka Styx.
Priblížili sme sa k nej a ja som tak mohla vidieť duše, ktoré v tejto rieke plávali.
Videla som mnohé tváre, pohlavia, rasy...

Hore nad nami bol čierny galaxit, ktorý aspoň trochu pripomínal nočnú oblohu v ľudskom svete a z ktorého bol postavený aj zámok.

Leteli sme ďalej, nechali sme za sebou rieku.
Blížili sme sa k veľkej hore, ktorá bola obrovská. Jej vrchol sa takmer dotýkal vrchu tejto veľkej krajiny.

Hora bola obrastená stromami a jedovatými rastlinami.
Všimla som si aj sedem sôch, ktoré sa tiahli pozdĺž celej hory a každá socha bola iná.

,,To sú siedmi stražci podsvetia. V hĺbke tej hory sú zapečatený najhorší démoni a králi a oni majú za úlohu strážiť ich, aby sa z tade nedostali."

,,Ty, nie si jediný kráľ ? "

,,V tomto svete je zlo na každodennom poriadku. Vždy sa nájde hocijakom svete. Zlo nie je len tu aj keď je tu vo väčších rozmeroch."

Mal pravdu zlo, len tak nevymizne.

,, Ostal som ako jediný kráľ tejto ríše, kedysi ich tu bolo viac, ale robili sme si naprieky. Zavrel som ich tam. A teraz je s nimi pokoj. Koniec príbehu."

Uškrnul sa na mňa a pobozkal ma na líce.
Začervenala som sa lebo som to nečakala.

,,Tak mala si menšiu vychádzku, rozprávku na dobrú noc a teraz sa môže ísť načerpať sily. I my musíme si ísť oddýchnuť, pretože nás nabíja jadro tejto krajiny inak by sme skončili v rieke"

Zvonivo sa zasmial až mu to rozvybrovalo celé telo.

,,Naspäť poletíme inou stranou, je tu ešte toľko toho čo ti chcem ukázať, ale teraz to nestihneme všetko."

Ukázal mi lávove kopčeky, ktoré každú chvíľu zo seba vystrekovali lávu. Uhýbali sme sa im na poslednú chvíľu a ja som sa bála, že nás nejaká z nich zasiahne a my skončíme v jednom lávovom jazierku.
Hádesa to očividne bavilo pretože sa celý čas na tom zabával a smial sa na mojom hysterickom hlase.
Nakoniec sa nadomnou zľutoval a my sme leteli naspäť do zámku.
Pristáli sme na balkóne a ja som nemohla byť v tej chvíli viac nadšená, že sme konečne nohami na zemi.

,,Dáš si so mnou kúpeľ pripravím vaňu ?"

Povedal to bez znaku humoru a s pevným hlasom.
Myslel to vážne a to ma nútilo nad tou otázkou rozmýšľať, či mám alebo nie.
Nakoniec som prikývla a Hádes sa vybral do kúpeľne a ja zas do spálne, kde som sa vyzliekla a dala na seba saténový župan.

S búšiacim srdcom som sa vybrala do kúpeľne, kde už ma čakal Hádes v celej svojej kráse.
Mohla som na ňom oči nechať.
Veľké široké plecia, vyšportované ruky, hruď a brucho ktoré tvorili vyrysované svaly (pekáč buchiet :D).
Jeho pýcha bola v pozore a ukazovala rovno na mňa ako by ma chcela hneď teraz na seba.

Preglgla som nahromaždené sliny a roztrasenými rukami som si odviazala župan a zhodila ho z tela.
Teraz som pred ním ostala, tak ako má Boh stvoril.
Bradavky mi stáli v pozore ako jeho kamoš.
Chvela som sa od vzrušenia, para z vane napĺňala celý priestor.

,,Si dokonalá, prekrásna..."

Keď nič nehovoril, myslela som si, že nie som dosť pekná pre neho a že si predstavoval, niečo viac ako som mu mohla dať ja, ale moje obavy neboli oprávnené a na mieste.

,,Ďakujem."
Povedala som len.

,,Poď ku mne."

Podišla som až pred neho a on mi chytil tvár do jeho mocných rúk a pobozkal ma.
Jemne ale zároveň vášnivo pohyboval perami a ja som po chvíli začala tiež spolupracovať.
Tento bozk mi dodal odvahu a zmysel, že život/smrť s ním nemusí byť taká zlá.

Sadli sme si do vane.
On opretý o vaňu a ja zas o neho.
Bolo to príjemné jemne mi bruškami prstov masíroval pokožku.
Po celý čas som mala zavreté oči a užívala si daný moment.

,,Ako to, že voda je teplá ?"

Naklonil sa k môjmu uchu a zubami stlačil môj ušný lalôčik.

,,Sme v pekle, drahá. Vodu ohrievajú dole."

Blbá otázka, ale čo už...

Malými bozkami robil cestičku od ucha ku kľučnej kosti.

,,Tak veľmi po tebe túžim, ale ešte nie je správna chvíľa. Čoskoro..."

Bol to prísľub, že mi zoberie zdravý úsudok, že si ma podá na milión spôsobov...
Moje telo bude jeho nástrojom rozkoše...

Postavili sme sa z vane a Hádes mi vysušil každú kvapku na mojom tele, zababušil ma do uteráku.
To isté som zopakovala aj ja na ňom.
Zodvihol si ma do náručia a odniesol ma do postele.

Zaspávali sme spolu v tesnom objatí.

Než som zaspala počula som ako mi Hádes šepká do ucha...

,,Moja krásna nastávajúca, môj drahokam pekla..."

Ďakujem za prečítanie :)