Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

30.

Dni mi v tomto pekle plynuli rýchlejšie a už mi to tu neprišlo také hrozné ako na začiatku. Tvory, démoni i šlachta si na mňa zvykla. Na svoju novú kráľovnú. Hádesovi som pomáhala pri spravovaní našej ríše i keď dole do podzemia ma pustiť nechcel. Na jednej strane ma to tam lákalo, ale na tej druhej strane som sa bála toho, čo by som uvidela.

S Briou sme sa stali najlepšími kamarátkami a väčšinu času som trávila v knižnici. Bria ma učila históriu, zvyky a geografiu tohto miesta, aby som sa vedela orientovať. Rafael ma zas učil bojovým technikám, aby som sa vedela ubrániť. Pamätám si veľmi dobre ako ma na začiatku vysmial aj s Hádesom,keď som to jedného dňa navrhla, ale keď som ich zrušila so slovami ' len aby vám tá kvetinka jednu nevrazila a nezotrela vám úsmev z tvári' , stíchli obaja a začali sa mi ospravedlňovať, že to tak nemysleli.

Rafael bol dobrý učiteľ, veľmi prísny a tvrdý, ale nechcela som aby so mnou zachádzal v rukavičkách, len preto že som jeho pani.

Deanu som nevidela odvtedy, čo na mňa vybehla vo vstupnej hale. Od Brii som sa dopočula, že sa utiahla do svojej honostnej vily v meste. Nezdalo sa mi to, že sa utiahla a nechala všetko tak. Podľa mňa bolo toto všetko ticho pred búrkou. Deana mi neprišla ako niekto kto rozpráva do vetra len tak pre srandu.

Bola som ako na ihlách a bola som ostražitá na každom kroku z očakávania útoku na moju osobu pretože aj tajomný útočník sa utiahol do úzadia a možno plánoval daľšiu akciu.

Hádes mi každý deň dokazoval ako ma miluje a čo pre neho znamenám a ja som nemohla byť šťastnejšia osoba v celom prekliatom pekle. Niekedy sme zabudli kto sme a kde sme a starali sme sa jeden o druhého v našom spoločnom strešnom apartmáne.

Moja slúžka Alice, keď mi česala vlasy povedala: ' Pani moja, vy doslova žiarite šťastím, na takomto mieste je to rarita.' a ja som jej odpovedala : ' Nemôžem si pomôcť Alice, úsmev mi jednoducho nechce zísť dole z tváre.'

Ja som tu bola spokojná, konečne mám pri sebe ľudí, ktorých nadovšetko mám rada a oni zas mňa. Tento život sa mi páčil a nemienila som sa ho vzdať.

Hera môjho kamaráta bojovníka som naposledy videla a rozprávala sa sním v knižnici odvtedy nebol v zámku a ani nik o ňom nevedel.

Padla som tvrdo na žinenku a už po milionkrát si udrela chrbát, ktorý som si pomaly prestávala cítiť. Zašomrala som si popod nos štiplavé nadávky.

,, Zas si myšlienkami niekde inde Aurora. Koľkokrát ti musím opakovať, že sa musíš sústrediť na nepriateľa a jeho slabé miesta. On ťa nebude šetriť."

Prijala som jeho pomocnú ruku, ako aj jeho šomranie.

,, Snažím sa, dobre." Viem, že mi to moc nešlo, ale naozaj som pracovala na maximum.

,, Snaž sa viacej nechcem od teba 100 percent, ale 110 percent."

,, Fajn,fajn..."

,, Na dnes sme skončili mám dosť."

Tak Rafael mal dosť. To ja som bola jeho boxovacie vreco.

Poutierala som si do uteráku spotenú tvár a z rúk zhodila bandáže.

Cez naše puto som sa spojila s Hádesom a oznámila mu,že som na dnes skončila s tréningom.

To puto malo niekoľko výhod. Za prvé nepotrebovali sme mobil, aby sme si volali. Vždy som vedela kde sa nachádza a on zas kde som ja.

,, Stretneme sa v sprche potrebujem schladiť."

Prišla mi odpoveď od neho. Už som sa tešila aspoň nejaké uvoľnenie po celom dni.

Nahá som vstúpila do sprchy a pustila na seba prúd vody najprv bola studená a schladila moje rozžeravené telo z tréningu s Rafaelom po chvíli nastúpila teplá.

Umývala som sa, keď som na sebe ucítila iné ruky. Vôbec som nepočula kedy prišiel Hádes.

,, Moja krásna družka."

Pobozkal ma na odhalený krk a mne naskočila husia koža aj keď mi zima vôbec nebola pretože som sa dostávala do varu.

,,Hmmm..."

Spokojne som zapriadla, keď sa začal venovať aj iným citlivejším partiám.

Prudko ma otočil tvárou k nemu a vášnivo ma pobozkal.

Prirazil ma o kachličky v sprche a ja som zavzdychala.

,,Hádes."

,,Áno, drahá ?"

Stratila som dar reči a jediné, čo som dokázala povedať bolo jeho meno. Len som si ho pritiahla bližšie k sebe a pobozkala som ho na kútiky pier, bradu a krk, ktorý som mu jemne pohrýzla.

Za ten strávený čas som zistila, čo má rád a kde má môj druh slabiny.

Zavrčal, nadvyhol ma na ruky a ja som mu nohy obmotala okolo pása.

Prudko ma pobozkal na pery a v ten istý moment sa so svojím údom dostal do môjho pripraveného lona.

V kúpeľni bolo počuť len naše vzdychy a plieskanie telo o telo.

Hádes do mňa búšil a ja som myslela, že explodujem ako sopka.

,, Už... budemmm..."

,,Vydrž na mňa zlatko, spolu vyvrcholíme."

Keď to dohovoril pridal ešte viacej vo svojom zbesilom tempe a ja som musela skrútiť prsty na nohách.

,, Teraz Aurora." Povedal na jeden nádych Hádes a vtedy sme sa obaja preniesli za hranice orgazmu.

Hádes zavrčal ako zviera a mne odznel jeden orgazmus a už som bola pripravená na druhé kolo.

,, Teraz sa o teba postarám ako o svoju kráľovnú."

Pustil ma na nohy, ktoré boli ako zo želatíny a začal ma umývať.

Ležali sme v objatí na terase a užívali si prítomnosť toho druhého. Páčili sa mi chvíle ako táto, že sme sa rozprávali, čo sa udialo za celý deň.

,, Aký bol tréning ?"

,,Ako vždy namáhavý."

,,Vieš, že môžeš prestať kedykoľvek si kráľovná, môžeš robiť, čo len chceš."

,,Chcem sa naučiť bojovať aj keď mi to moc nejde, ale čo keď nikto nebude na blízku, aby mi pomohol. Nechcem sa cítiť slabá."

,, Vieš, že ťa budem podporovať vo všetkom ak to tak chceš, trénuj aj naďalej."

,, Ďakujem."

,, A aký bol tvoj deň ?"

,, Bolestivý..."

,, Prečo ? Čo sa stalo ?"

,, Nemal som ťa pri sebe a preto to chcem zajtra napraviť. Zoberiem ťa na spoločnú prechádzku a ukážem ti niečo nové ešte vždy je čo objavovať v tejto ríši."

,, Už sa neviem dočkať. Páči sa mi ako mi ukazuješ tento svet tvojimi očami."

,, Náš svet, láska."

Prikývla som, že si to uvedomujem aj keď na to niekedy zabúdam pretože stále nemôžem tomu uveriť, že práve ja som mala z pekla šťastie.

Hádes ma pobozkal na temeno hlavy a ja som si spokojne položila hlavu na jeho rameno a zavrela oči....

Ďakujem za prečítanie :)