Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

41. Brána

Chodníček ma viedol až k Mŕtvemu lesu. Nevedela som koľko mám ešte času pokým sa Hádes nezobudí. Cestu som si krátila rozmýšľaním, čo bude, ale k žiadnemu záveru som neprišla. Jedno som vedela ak sa táto misia nepodarí v môj prospech a ja zlihám, budú mi všetci moc chýbať, ale najviac môj druh. Myslím, že začínam prehodnocovať správnosť môjho rozhodnutia, ísť sama a myslieť si, že to dokážem. Neviem, či som dostatočne silná. Mala by som sa prestať podceňovať inak skončím skôr než som začala.
Zastala som pred vchodom do Mŕtveho lesa a rozhliadala sa, či nenájdem nejaký odkaz s ďalšími inštrukciami lebo nikde som na blízku nikoho nevidela a ani nepočula akoby všetko stíchlo.
Pod kameňom som našla trčať malý ústrižok papiera, na ktorom stálo, aby som nasledovala zvuky.
Super, takže mi neostáva nič iné než čakať na nejaký zvuk.
,, krá, krá, krá" To musí byť to znamenie, ktoré mám nasledovať. Musím podotknúť, že je veľmi "originálne" , hlavne z toho dôvodu, že sa tu nenachádzajú žiadne vrany.
,, Au". Kto do mňa hodil ten malý kamienok? Asi by som sa mala pohnúť z miesta, zvuk sa ozval z vnútra Mŕtveho lesa. Takže opäť musím do neho vojsť, ale tento raz si musím pomôcť sama.
,, Krá, krá.." Zvuk sa ozval ďalej odomňa, čo znamená, že sa premiestnil a ja musím ísť hlbšie do lesa. Ticho, nič som nepočula, no tak, kde si!?
Zastala som a pozerala pred seba, čo som nečakala bolo, že ma dotyčný hneď na to prudko sotí do predu a podkopne mi nohy. Padla som tvárou na zem a udrela si nos. Z tohto nečakaného a prudkého útoku som sa nestihla ani spamätať a už mi dotyčný vykrútil ruky za chrbát a obmotal mi ich niečim. Myslím, že to bolo lanko, ale také tenké a pevne, keď som si chcela oslobodiť ruky z pút ani sa nehlo skôr mi ešte ruky viac stiahlo.
,, Ani sa nenamáhaj, toto lano bolo vyrobené najvyšším anjelom pre padlých ako sme my, nie je šanca z nich uniknúť. Pokiaľ to nechce ten, kto ti ich nasadil. " Po týchto slovách som zamrzla na mieste a ak by to bolo možné, tak by som po druhýkrát zomrela. Mala som silnú chuť sa prefackať, ak by som nemala spútané ruky, za moju naivitu a ochotu pomôcť. Chcela som iba vrátiť to, že mi pomohol, chcela som mu oplatiť moju záchranu. Tam kde to začalo sa aj skončí.
,, Hero. " Prehovorila som na dotyčného ex-kamaráta.
,, Rád ťa opäť vidím Aurora." Moje meno vyslovil s výsmechom, čo ma nahnevalo ešte viac.
,, Pre teba kráľovná, ty zradca!"
,, Ccc, tak to určite nie." Krútil hlavou zo strany na stranu a v očiach som mu videla pobavenie. Som mu na smiech, ale čo sa mu môžem čudovať, skočila som mu na jeho hru.
Prehrával sa mi v hlave náš posledný rozhovor. Jeho slová pred tým než odišiel boli:" Dávaj si pozor mne po krku nikto nejde."
Všetky stopy, čo by viedli k nemu zamaskoval a predhodil mi Deanu a Xavéra, aby som si myslela, že sú to oni dvaja. Teraz mi to dochádza, že Xavér nech je akýkoľvek nikdy by nezradil svojho kráľa. Všetci siedmi sú mu oddaní a v boji za neho by položili radšej svoje životy ako keby mal ich kráľ zomrieť. Deana ma chcela, len vystrašiť, ale nesiahla by na mňa lebo až priveľmi zbožňuje seba a tento svet, ktorý jej leží pri nohách alebo si to len nahovára. Jedno, ale vedela, čo by ju čakalo, Hádes by ju mučil, nezabil, ale veľmi dlho by si užíval jej utrpenie. Tu sa mi, ale ponúka jedna otázka, možno viacej.
Prečo by Hero riskoval? Čo má pre neho väčšiu hodnotu, že sa nebojí svojho kráľa?

,, Hádes ma nájde a potom to pre teba nedopadne dobre! Pusť ma a nikto sa nič nedozvie, že za všetkým si bol ty. "
Snažila som sa mu to odhovoriť.

,, Preto by sme si mali pohnúť, aby nás nenašiel - strčil do mňa, aby som sa pohla do predu - nie, teraz už nemôžem prestať. Čo som začal to aj dokončím!"

Kráčali sme lesom, nikto z nás neprehovoril dlhší čas. Neviem kde ma to viedol, nepoznala som dobre Mŕtvy les i keď som tu už raz bola, nezapamätala som si cestu po ktorej sme vtedy išli. Myslela som, že už sa sem nikdy nevrátim, aké vtipné mi to teraz príde, že osud alebo kto, to zariadil úplne inak. My dvaja spolu najprv ako parťáci v boji s obludami a teraz ako nepriatelia.