Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

34. Skúška (1/1)

Nový deň v tomto pekle, kráčala som smerom ku knižnici, kde ma čakala už Bria.
,,Ahoj, konečne si tu." Prehovorila na mňa Bria hneď ako som otvorila dvere na knižnici. Vstúpila som do vnútra a široko sa na ňu usmiala.
,,Niekto tu má dobrú náladu ako vidím."
,, Dnešok bude úžasný, cítim to vo vzduchu." Zavrela som oči a zhlboka sa nadýchla.
Bria si odkašlala. ,, A nie je to, čo cítiš náhodou smrad z kuchyne ? Pretože ráno explodovala kvôli žartíku Fláviusa." Začala sa smiať na tom.
,,Keby si videla, tie pohľady, keď im vybuchla torta a rozprskla sa im všade a ďalšie veci, čo spravil..."
Zamračila som sa. ,,To nie je to, čo cítim. I keď... Radšej nechcem vedieť prečo to spravil."
Nechcela som Brii všetko povedať, chcela som si nechať toto tajomstvo, len medzi mnou a Hádesom. Dobrá nálada pramenila s Hádesovho prekvapenia a taktiež ranného budíka, ktorý sme si užili obaja.
Keď sa Bria dosmiala a zas bola vážna mohli sme sa dostať k veci prečo som sem prišla. ,,Dnes si teda napíšeš test z histórie. Budeš mať štyridsať otázok a hodinu na vyplnenie. Ak to stihneš skôr ako je nastavený časový limit, budeš mať plus body. Prajem ti veľa šťastia. Viem, že to zvládneš."
Podala mi papier s otázkami a ja som mohla začať vypĺňať.
,,Ďakujem za podporu."
Otázky boli ľahké, pár otázok bolo takých, že som musela ja niečo napísať, ďalšie otázky boli na krúžkovanie a, b, c.
Prišlo mi to trochu detinské tieto skúšky, ale čo som mohla robiť proti Brii, Rafaelovi a ich zákonoch. Keď som proti nim argumentovala, že ja už mám dávno školu vychodenú, že to nebudem robiť, tak mi to bolo k ničomu pretože ich odpoveď bola jasná.
,,Teraz si v podzemí a tu platia iné pravidlá a mimochodom hádam nechceš byť kráľovná, ktorá nevie nič o tomto svete a k tomu sa nevie brániť. Musíš im ukázať, že si silná a múdra."
Po tomto ich prejave, kde hovorila, len Bria a Rafael jej na to prikyvoval som ustúpila a dala sa na túto frašku.
Čiastočne mali pravdu, chcem všetkým ukázať, že už nie som slabý človek. Tak preto tu teraz sedím za stolom a vypĺňam otázku za otázkou a snažím sa to nepokaziť.
,,Hotovo." Vykrýkla som a postavila sa na nohy, že som až stoličku zhodila.
Bria sa strhla a chytila sa za srdce.
,,Keby som druhýkrát zomrela, tak by to bolo na infarkt. Musíš kričať v knižnici !? Ukáž daj to sem hneď ti to aj opravým. Sadni si ešte na chvíľu."
Podala som jej môj vyplnený papier, zodvihla som si stoličku a znovu si na ňu sadla. Myslím, že som čakala večnosť pokým Bria vyhodnotí môj test. Nudila som sa a tak som si začala ťukať po stole a hmkať nejakú melódiu.
,,Mohla by si prestať, vyrušuje ma to pri práci už to potrvá, len chvíľku, tak vydrž."
Prevrátila som nad ňou oči, ale prestala som.
Podoprela som si rukou hlavu a pozerala do blba knižnice a pomaly zaspávala.
,,Tak už to mám. Haló Aurora !"
Prebrala som sa na jej zvýšený tón hlasu.
,,Áno, ja nespím. Počúvam ťa, ako som dopadla."
Bria sa na mňa usmiala.
,,Z testu si mala plný počet bodov a keďže si to vyplnila skôr mala si ešte aj plusové body za čas. Takže si dostala A*. Gratulujem."
Bria ma objala a ja som jej ho opätovala. Takže toto by sme mali.
,,Zvládla som to aj vďaka výbornej učiteľke." Mrkla som na ňu.
,,Ale nepreháňaj." Mávla rukou do priestoru.
,,Môžme sa presunúť do telocvične."
,,Áno, poďme."
Bola som rada, že Bria išla so mnou ma vyprevadiť, cestou sme sa rozprávali o všeličom, ale aj tak mi myšlienky utekali k nadchádzajúcej skúške, ktorá ma čakala s Rafaelom a to bol boj. Mala som pochybnosti o sebe, či to zvládnem, či som pripravená. Tieto otázky mi išli hlavou celou cestou až pokiaľ sme sa nedostali pred dvere šatne, kde som sa mala pripraviť.
,,Veľa šťastia Aurora. Budem ti držať palce. Hlavne nebuď nervózna z toľkých pohľadov, predstav si akoby tam ani nie sme."
No, moment ! Ako to myslela...
,,O čom to hovoríš ?"
,,Rafael pozval niektorých, aby sa prišli pozrieť, že ťa nenechal vyhrať, len preto že si sa stala kráľovnou. Choď sa pripraviť, čas letí..."
Bria odišla do telocvične a ja som sa pobrala do šatne. Obliekla som si čierne kimono a vlasy zaviazala do konského chvostu. Mohol mi Rafael povedať, že nebudeme sami, aby som sa na to pripravila. Poslednýkrát som sa pozrela na seba do zrkadla a snažila som si dodať odvahu.
Aurora dostala si sa až sem, toto musíš zvládnuť !
Zatvorila som oči a z hlboka som sa nadýchla ešte mi ostali nejaké ľudské zvyky, nevyhnutné pre existenciu človeka, i keď som bola už mŕtva a nepotrebovala som to.
Otvorila som oči a odišla som zo šatne do telocvične.