Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

25. Rituál

Hádes ma pevne držal okolo pása a konečne po dlhých urputných hodinách, som sa cítila v bezpečí, že mi nič nehrozí.
Položila som si hlavu na jeho svalnaté rameno, zavrela oči a nechala som sa unášať vetrom.
S ľahkosťou pristál so mnou v náručí na balkóne našej izby.

,,Som tak unavená."
,,Postarám sa o teba, Aurora. Nechaj zatvorené oči a spi. "
Samotný kráľ podsvetia a všetkého mŕtveho mi sľúbil, že sa o mňa postará ako o nejaké zatúlané mačiatko, ktoré našiel niekde v uličke pohodené a teraz potrebuje jeho opateru.
Vyzliekol ma z môjho dodriapaného, špinavého oblečenia. Nemala som čas sa ani zapýriť z toľkej nahoty. Vložil ma do vyhriatej voňavej vane a ja som od úľavy a slasti vzdychla. Hádes mi špongiou prešiel po každučkom mieste na mojom tele, aby ma zbavil nečistôt. Nezabudol vynechať prsia a 'moju svätyňu', ktoré umýval o niečo dlhšie. Stále som mala zavreté oči ako mi nariadil. Užívala som si tento moment plnými dúškami.
Keď už bola voda mierne studená Hádes ma z vane vybral von, zabalil do uteráka a cez obývačku so mnou na rúkach prešiel do našej spoločnej spálne, tam ma položil na posteľ. Uterákom pozotieral každú kvapku na mojom tele. Obliekol mi jeho košeľu, ktorá voňala presne ako on - mužne, dominantne a kráľovsky.
V momente ako sa mi hlava dotkla vankúša som zaspala.
Posledné čo som ucítila, bol bozk na temeno hlavy...

Zobudila som sa na tichý hlások blízko mňa.
Otvorila som oči a všimla si niekoľko žien pobehujúcich po izbe. Zľakla som sa lebo som nevedela čo sa deje. Kde je Hádes ?!
Nejaké dievča, ktoré meno som nepoznala na mňa volala tichým hláskom - ona bola môj ranný budík.

,,Prepáč, ale nepočujem. Čo si hovorila, zopakuj to prosím."
Štebotala do priestoru izby, tak potichučky lebo sa ma bála, čo jej nebodaj spravím.

,,Prepáčte, paní, že vás rušíme, ale máme za úlohu vás pripraviť na dnešný obrat."
Povedala už o niečo hlasnejšie.

,, V poriadku, a nemusíš sa ma báť."
Hádes sa mi o ničom nezveril. Všetko bolo jedno veľké tajomstvo.

,,A aký obrat máte na mysli ? Je to jedna z ďalších úloh, ktoré musím spraviť ?"
Spomenula som si, že celá táto skúška má trvať štyri dni...

,,Nemusíte sa báť pani, dnes sa budete vydávať za nášho pána."
S rozžiarenou tvárou sa na mňa pozerala.
Takže je to jedna z ďalších úloh, len trochu v inej podobe. Musím priať Smrť.

Vyliezla som von z postele a prešla do obývačky, kde boli ďalšie tri dievčatá a uprostred celej miestnosti boli šaty, ktoré mi vyrazili na pár sekúnd dych svojou majestátnosťou.

,,Sú prekrásne."
Prehovorila som do ticha, ktoré nastalo.
Rukou som prešla po jemnej látke.

,,Boli vyrobené, len pre vás, práve pre túto veľkú udalosť. Podsvetie bude mať svoju vytúženú kráľovnú."

Na jej mŕtvolne bledej tvári svietili jej oči ako hviezdy a síce úsmev mala taký kŕčovitý, bol tam.
Detailne som si prezrela každý záhyb látky - všetko bolo ručne vyrobené.
Moje pomocníčky mi pomohli sa obliecť. Dievčina menom Elli mi natočila vlasy do špirál, pár vláskov po temene hlavy mi nechala voľné, ale ostatné skrotila do drdola potom mi pripli k vlasom svadobnú vlečku.
Keď boli dievčatá hotové pozrela som na svoj odraz v zrkadle a nemohla uveriť, že som to ja...
Šaty boli čierne s dlhým rukávom a na chrbte som mala výstrih v tvare písmena V a sukňa mala rozparok. Svadobná vlečka bola taktiež čierna z priesvitnej pavučinky na ktorej boli povyšívané kvety.

Dnes sa stanem manželkou kráľa Smrti. Všetko mi až teraz dochádzalo a začala som sa obávať, či túto úlohu zvládnem.
Tieto šaty musel dôkladne vyberať on.
Sexi, elegantné ale aj kráľovské, tak pôsobili...
Páčili sa mi v jednoduchosti je krása.
Na mojom krku sa vynímal čierny náhrdelník a uprostred neho bol do slzy zasadený krvavý rubín.

,,Ste v nich prekrásna naša paní."
Všetky dievčatá sa ako jedna poklonili a ja som im s vďakou v očiach poďakovala.
Niekto zaklopal na dvere a Elli išla otvoriť.
Do vnútra pustila Rafaela.

,,Už viem prečo si ťa vybral... Musíme ísť, aby sme nemeškali."
Nestihla som sa ho ani opýtať, čo tým myslel a rýchlo sme sa ponáhľali preč, ale zapísala som si do neviditeľného diára neviditeľným perom, že sa k tomu musím vrátiť a spýtať sa ho na to.

Zišli sme až dole na prízemie po bokoch zavretých dverí stáli sluhovia a čakali na pokyn od Rafaela, aby ich mohli otvoriť.
Začali sa mi triasť ruky a toho si všimol Rafael.

,,Neboj, Aurora. Som tu pri tebe už ti nič nehrozí. Toto všetko je, len formalita."
Jeho slová ma upokojili, len trochu.
Z tanečnej miestnosti sa na dnes stala obradná sieň.
Dvere sa otvorili a my sme sa pomaly pohli.

Po bokoch boli lavice na sedenie a z nich bola vyrobená ulička po ktorej som kráčala. Bolo tu veľa bytostí, ktoré na mňa pozerali, ale môj pohľad sa zapichol hneď pri vstupe, len do jedných očí. Hádes na mňa pozeral ako na bohyňu a práve v tejto chvíli ako by všetko zmizlo a ostali sme, len my.

Zastali sme pred Hádesom a Rafael mi pustil ruku.
Môj budúci manžel vystrel svoju ruku ku mne, aby mi uľahčil chôdzu a aby som nespadla.
S úderom o gong si všetci sadli až na nás dvoch, s ďalším úderom sa pred nami objavil stolček, s ďalším úderom sa na stolčeku objavili dýky, ktoré som použila v boji a kalich zdobený kameňmi, s posledným úderom gongu sa pred stolíkom objavili tri staré ženy v šedých rúchach, ktoré im zahaľovali aj tváre.
Prehovorili ako jedna rovnakým škriekavým hlasom.
,, Prešla si skúškou, podsvetie ťa prijalo. Dnes prijímeš samotnú Smrť."

Stíchli, tie dve krajné ženy nám chytili ruky, zobrali dýky a na dlani nám spravili reznú ranu, z ktorej nám tiekla krv rovno do kalicha, ktorý bol uprostred stola. Mne krvavo červená a Hádesovi zas čierna ako noc.
Miešala sa nám v jednu.
Stredná žena zobrala kalich do rúk a začala hovoriť mne neznámom jazyku.

,,Teraz sa napite, aby ste sa spojili v jedno."
Najprv podala kalich Hádesovi a potom kalich poputoval aj ku mne.
Bolo mi odporné piť krv a ešte pred toľkými očami a museli si to všimnúť aj tie tri staré ženy pretože na mňa začali syčať.
,, Pi, do dna."

Musela som sa zaprieť a vypiť to.
Krv mi stekala dole hrdlom, položila som kalich naspäť na stôl.
Začala sa mi točiť hlava, bolo mi horúco.
Vôbec som netušila, čo mi hovorí Hádes iba som videla, ako sa mu pohybujú pery.

Jediné, čo som videla boli hviezdy a jediné, čo som cítila bol dotyk rúk, čo má držali...

Prepáčte za meškanie s príbehom.
Teraz už budem pridávať časti častejšie 😀
Ďakujem za prečítanie 😊 poteší ma každý vote i komentár.