Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

29.Návšteva !?

,,Hero ?"
Rozbehla som sa za ním a silno ho objala.
,,Prišiel si. Myslela som si, že už neprídeš. Kde si celý ten čas bol ?"
Hero sa zasmial na tom, že som ho pomaly svojimi rukami škrtila okolo krku.
,,Prepáčte, že meškám vaša výsosť, mal som prácu. "

,,Mám ti toho toľko čo povedať..."

,, Ehm, ehm..."
Niekto 'nenapádne' zakašlal a tým na seba upozornil.
,,Aaa, môj milovaný manžel."
Pobozkala som ho letmo na ústa, čo sa ale môjmu manželovi nepáčilo a bozk prehĺbil.
Hádes chcel ukázať inému mužovi, že ja som zakázané územie.
Odtiahla som sa od Hádesa s úsmevom.
,,Kde si zmizol, tak skoro ráno ? Hľadala som ťa."
,,Smrť nikdy nespí, drahá. Mal som povinnosti."
V duchu som si odfrkla. Jasné, získaval do svojej ríše ďalšie dušičky. Ale aj to je práca.
,,Ako si sa so mnou spojil ? Cez naše puto ?"
Zaujímala som sa.
,,Presne tak. Naučím ťa to neskôr, keď budeme, len my dvaja sami. "
Posledné slová šepkal, aby ho nikto nepočul.
,,Výborné teším sa."
,,Musím ísť vidíme sa neskôr."
Keď prechádzal okolo Hera, niečo mu povedal, ale nepočula som nič z ich rozhovoru kvôli tomu, že som bola ďaleko.
Hero sa svojmu kráľovi poklonil na znak úcty a to stačilo Hádesovi k tomu, aby sa vyparil. Doslova. V jednú chvíľu bol v miestnosti a v druhú preč.
"Aj ja chcem mať nejaké z vašich schopností. Cítim sa akoby som sem nepatrila."
"Si kráľovná a to už niečo znamená."
Oponoval mi Hero.
Prišiel ku mne bližsie, načo som zdvihla hlavu.
,,Práve ty si dokázala nemožné."
Bola som ticho a počúvala, čo mi povie ďalej.
,,Dokázala si, aby sa náš kráľ zamiloval. Kto by si kedy pomyslel, že samotná Smrť bude šťastná a mať lásku svojho života už naveky ? Ja teda nie."
Mal pravdu. Rozdávam radosť na takomto mieste je veľká vec.
,,Ďakujem. Máš pravdu."
,, Som rád, že som pomohol, výsosť."
,,Argh, prestaň s tým už aj ty. Lezie mi to na nervy ako sa mi všetci klaňajú a posielajú mi falošné úsmevy a volajú ma výsosť a podobne. Stačí Aurora."

,,Dobre teda ako chceš. Aurora."
,,Znie to oveľa lepšie. Teraz poďme do knižnice, tam budeme mať súkromie na rozhovor. Stalo sa tu toho veľa, čo ti musím povedať."
,,Aj ja mám zopár nových informácií, ktoré som vypátral."

Sedeli sme na sedačkách v odľahlej časti knižnice.
,,Dnes, pred pár minútami som našla Rafaela ako kričí po Brii. Neskôr sme zistili , že bol posadnutý nejakou rastlinou. Niečo sa tu deje a vôbec sa mi to nepáči."

,,Ja som zas trochu pátral v lesoch a dopočul som sa zaujímavú skutočnosť. Niekto sa ťa pokúša zabiť."

,,Prečo mňa !? Nikomu neubližujem."

,,Prišla si sem bez hriechov, čistá. Stala si sa kráľovnou. Myslím, že pár ľudí ti závidí a aj keby nie si v pekle !"

,,Dnes ma zastavila Deana a vyhrážala sa mi. "

,,Kedysi bola na prvom mieste u kráľa. Teraz si na jej mieste ty. Vlastne môj tajný zdroj mi niečo hovoril o žene, ale nevidel jej do tváre, možno to bola ona."

,,Ako dokážeme že to bola ona ???"

,,Rozhodne viac dôkazov potrebujeme. Musím ísť nemôžem sa tu zdržať dlho."

,,Prečo ? "
Nechcela som, aby odišiel. Z Hera som mala dobrý pocit, že mu môžem veriť a spoľahnúť sa naňho i keď to prvýkrát, keď sme sa stretli nevyzeralo.

,,Sem nepatrím, Aurora. Bol som vyhnaný a môj trest stále trvá."

,,Môžem ti pomôcť. Poprosím o tvoju milosť a..."

,,Nie a nie. Zvykol som si a les sa stal mojím druhým domovom."

Rozumela som mu. V tomto dome žiť je ešte horšie ako v lese medzi všetkými nečistými.

Objala som ho.

,,Dávaj na seba pozor."

,,Skôr ty si dávaj pozor, Aurora mne po krku nikto nejde."

Odišiel a ja som osamela.
Mala by som sa naučiť bojovať, aby som sa mohla brániť keby ma chcel naozaj niekto odstrániť z Hádesovho 'neživota', aby som mu/jej to trochu sťažila.

Zdravím, dnes slabšia časť.
Hero sa vrátil a pomáha Aurore...
Čo myslíte čo zistia ak vôbec ?