Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

12.

Začali sa mi potiť ruky a ochladli mi z nervozity. Zhlboka, nádych a výdych. Dvere nám otvorili sluhovia, ktorí boli podobne oblečení ako Alice. V strede miestnosti bol veľký dubový štvorcový stôl a za vrchom stola, sedel 'on' na sebe mal čierny oblek s červenou košeľou. Po bokoch sedeli ďalší muži a ženy oblečení veľmi luxusne. Ženy majú na sebe dlhé šaty v rôznych farbách, ale skôr takých zemitých. Páni majú na sebe obleky. Miestnosť je ladená vo farbách zlata a čierneho galaxitu. Za stolom sedí trinásť bytostí so mnou to bude o jedného viac. Moje kroky viedli k jednej jedinej voľnej stoličke, ktorá je po pravej ruke kráľa.
Mala by som sa už opýtať na jeho meno. Nebaví ma ho stále volať pánom neznámym. Keď som už bola blízko a chcela si sadnúť na miesto, tak sa postavil zo svojho miesta, prešiel za moju stoličku a odsunul ju nabok, aby som si mohla sadnúť. S tichým ďakujem som sa posadila. Prešiel pri svoju stoličku a ostal stáť.

,, Dámi a páni, chcel by som vám predstaviť vašu novú paní a kráľovnú, ktorú si budete vážiť a poslúchať ako by som to bol ja."

Konečne sa neupriamovali pohľady na mňa odkedy som vošla do miestnosti, ale na neho. Všetci po jeho slovách ostali zaskočený a aj ja. Nepýtal sa na môj názor, či vôbec sa chcem stať ich kráľovnou a jeho manželkou. Cítila som na sebe spaľujúcich pohľad, otočila som hlavu a odtrhla zrak od neho a našla tvár toho, kto sa, tak na mňa pozeral. Bola to žena v smaragdových šatách s blonďavými vlasmi a modrými očami. Jej oči keby mohli, tak by ma dávno zavraždili. Iba som sem prišla a už mám prvého nepriateľa. Stále sme na seba hľadeli, počula som v pozadí ako si sadol ich kráľ za vrch stola a tým ma vytrhol z očného súboja.

,, Slávnosť sa bude konať o dva dni a tým zaradíme medzi nás vašu  novú kráľovnú."

Všetci si začali medzi sebou šepkať a zhovárať sa, len ja a ich kráľ sme mlčali.
,, Považujem túto debatu za ukončenú a môžme sa pustiť do jedla."
Po jeho poslednom slove sa sluhovia dali do pohybu s tácami plného jedla. Nikto nič nepovedal na vôľu ich pána. Len ja som mala tú drzosť. Naklonila som sa k nemu a chcela niečo povedať, ale on má odbil slovami, že mi všetko vysvetlí neskôr.
Všetci sme jedli, niektorí sa rozprávali a iní zas len v tichosti jedli.
Keď som dojedla nevedela som čo bude nasledovať, tak som bola potichu a hľadela do prázdneho taniera.
Kráľ sa postavil a s ním všetci zúčastnení. Natiahol ku mne ruku a ja som ju chytila do svojej. Spolu ruka v ruke sme kráčali smerom von z miestnosti k dverám. Ostatných sme nechali za sebou a viac sme sa neobzreli.
Dúfam, že budeme pokračovať vo vysvetľovaní, teraz som viac pripravená na ďaľšie informácie od neho.
Neviem či pripúšťam možnosť, že tu ostanem navždy...
Ale vždy je tu možnosť...

Ďakujem za prečítanie :)

(Šaty, ktoré mala na sebe záhadná dáma, ktorá sa nevraživo pozerala na hrdinku príbehu.)

             (Šaty hlavnej hrdinky )