Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

38. Akcia

,,Ja už pôjdem, mala by som sa niekde schovať pred tou horou svalov, keď sa to dozvie." Bria začala kráčať smerom k dverám, ale ešte sa s úsmevom na perách otočila mojím smerom.
,,Keby ma tu hľadal, čo asi aj bude lebo tu trávim väčšinu času, povedz mu, že som u vypaleného stromu, on už bude vedieť. Musím ho dostať na opačnú stranu odo mňa. Tak zatiaľ Aurora."
Ani som nestihla odpovedať a Bria s chichotom odišla z knižnice.
Vyskočila som zo stoličky, na ktorej som sedela, vyzliekla som si konečne plášť a položila ho na stôl. Moje kroky viedli do blocku B, vyhľadala som knihu, ktorá bola na tretej poličke, siedma v poradí. Vybrala som ju z poličky, bola tenká a mala dymový obal.
,,Prehrešky" Prečítala som nahlas názov knihy. Začala som v nej listovať, či v nej niečo nenájdem, znova nejaký odkaz. Moje prsty zastavili na stránke stodesať, kde bol prilepený ďalší papierik od neznámeho, vybrala som ho a knihu vrátila na pôvodne miesto.
Vrátila som sa naspäť k stolu a sadla si na stoličku, bála som sa ho otvoriť z dôvodu, čo v ňom bude a ako to bude ďalej všetko pokračovať. Čo záhadný autor môže odo mňa chcieť... Myšlienky mi vírili hlavou jedna za druhou.
,,Briana..." Za dverami knižnice sa ozval hrozivý hukot. Bola som tak sústredená na jeden bod, že som sa pri takom reve zľakla a papierik mi vykĺzol z rúk. S treskotom sa rozvalili dvojkrídlové drevené dvere a v nich stál nazúrený Rafael, keď som ho videla v takomto amoku aj ja sama s sa ho zľakla. Až ku mne sa dostalo, ako silno funí, musím ho prirovnosť k rozúrenému býkovi pretože by vyzerali práve teraz rovnako.
,,Kde je Bria, Aurora ?"
Preboha, ak tu vôbec pomôže, pomyslela som si. Toto nie je dobré, to ako vyslovil Briine meno s takým jedom.
,,Tak, kde je !"
Tak som sa zľakla, keď na mňa skríkol, že som sa roztriasla. Prečistila som si hrdlo tým, že som si odkašlala, mala som v ňom sucho ako na Sahare.
,,Bola tu, mrmlala niečo o tom, že sa musí pred tebou schovať u vypaleného stromu. Neviem, kde to je ten názov som počula prvýkrát."
Čakala som na jeho reakciu po mojom monológu.
,,Mrcha, mal som vedieť, že tam sa zašije." Otočil sa na päte a odkráčal preč, dvere sa za ním zabuchli a ja som si konečne mohla vydýchnuť. Veľa šťastia Bria, preniesla som do ticha, ktoré ma obklopovalo.
Zdvihla som so zeme papierik a konečne sa mohla venovať, len jeho obsahu.
Sadla som si na stoličku, roztvorila som papierik a začítala som sa do obsahu.

,,Kráľovná podzemia, ak chceš vidieť Hera, tak ti radím, aby si dodržiavala nasledovné inštrukcie.

Za prvé, nikomu to nesmieš povedať.
Za druhé, o tri dni sa musíš nepozorovane dostať za hranice zámku, tam kde si po prvýkrát bojovala o svoj post kráľovnej, niekto ťa tam bude čakať a dá ti ďalšie inštrukcie
A za tretie, sledujem každý tvoj krok, tak nič neskúšaj, každý zlý krok povedie k tomu, že dostaneš nepekný darček.

Čoskoro sa uvidíme ak splníš všetko, čo sa bude od teba žiadať. Hádam, nesklameš Hera."

Ruky sa mi začali triasť. Bola som nahnevaná a frustrovaná zároveň.
Čo mám robiť !? On mi pomohol, keď som to najviac potrebovala. Idem do toho, som predsa kráľovná už som zvládla iné skúšky. Som silnejšia ako na začiatku.
Prečítala som si obsah papiera ešte niekoľkokrát, aby som si zapamätala každé slovo, papiere som následne roztrhala na niekoľko malých štvorčekov, aby nikto okrem mňa nevedel, čo sa chystám spraviť.
Záchranná akcia sa práve začala. Už idem Hero.

Prechádzala som sa celým zámkom, zisťovala som si informácie o každom, kde má izbu, či niekto stráži hlavný vchod. Všímala som si drobnosti, hľadala som tajné dvere, miesta, ktoré ma nepozorovane dostanú preč zo zámku o tri dni. Musí všetko prebehnúť hladko inak som skončila už na začiatku.

Dostala som sa do časti služobníctva, kde bola kuchyňa, práčovňa a ďalej po chodbe izby pre nich.
V kuchyni ich bolo momentálne najviac, pomáhali s varením a pečením, našťastie si ma nikto nevšimol a ja som mohla nepozorovane pokračovať v skúmaní.
Všimla som si drevených dvojkrídlových dvier, ktoré boli otvorené a služobníctvo nimi chodilo von a dnu a taktiež bolo okno otvorené dokorán. Myslím, že som práve našla potencionálny únikový východ zo zámku.

Vrátila som sa naspäť do hlavného vestibulu a po schodoch som pomaly kráčala hore, ale zastavil ma krik a následne potom sa otvorili hlavné dvere v nich stál Rafael s Briou, ktorú mal prehodenú na pleci ako také vrece.
,,Pusti ma, okamžite !! Počuješ Rafael."
Takže hu našiel, Brii to nevyšlo. Bria ho búchala do chrbta, ale nemalo to nijaký účinok ako by ste do skaly búchali.
Rafael ju pleskol po riti.
,,Buď už ticho Bria, nič ti momentálne nepomôže a ak nesklapneš skončíš ešte horšie. Tvoje kvílenie mi trhá uši už dobrých pár minút."
Na potvrdenie svojich slov ju Rafael dvakrát silno pleskol po zadku až Bria vykrýkla.
Rafael s ňou kráčal po schodoch až zastal pri mne.
,,Oklamala nás oboch, Aurora. Nebola tam, kde ti povedala, že bude."
Neoklamala, ja som o všetkom vedela povedala som si v duchu.
,,Aurora, pomôžmi od tohto neandrtálca."
,,Auroru, do toho neťahaj je to, len medzi nami drahá. Sľubujem, že nič hrozné sa jej nestane. Zatiaľ"
Jasné, dostať sľub v pekle od niekoho už to vidím ako to dodrží. Ako sa hovorilo medzi živými, čakaj v lete zimu.
Než som sa spamätala z tohto všetkého dávno boli preč. Myslím, že Rafael ju zaviedol do svojej komnaty, kde sa o ňu náležite postará. Hovorila som, že toto všetko skončí v posteli.
Potriasla som nad nimi hlavou a vydala sa do knižnice pre plášť, ktorý som tam nechala.
Dvere boli pootvorené a z vnútra vychádzali tlmené vzdychy. Cez škáročku som sa pozrela, kto tam je i keď by som nemala, moja zvedavosť zvíťazila, ale to čom som videla ma šokovalo, rýchlo s si zakryla ústa rukou, aby nepočuli moje zhíknutie.
Dve telá do seba narážali v pravidelnom rytme. Jeden aj druhý slastne zatvárali oči, užívali si spojenie medzi nimi, ktoré bolo minimálne. Nemohla som uveriť vlastným očiam, že som sa stala svedkom niečoho takéhoto...

Konečne !
Možno ste si povedali :D
Ahojte, opäť po dlhej dobe, ospravedlňujem sa.

Ďakujem, že stále čítate tento príbeh. Dúfam, že sa vám časť páčila.
Prepáčte, v tom najlepšom som to ukončila, v ďalšej časti sa dozviete kto sú dvaja záhadní milenci.

Pekný deň.