Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

19.

Usmievala som sa a hľadela do davu ľudí ako Rafael odchádza. Musím sa s ním ešte stretnúť a porozprávať. Hlavne chcem ďalšie odpovede o tom ako som sem prišla. Som rada, že on je práve ten, s ktorým som sem prišla. Vďaka Bohu, že nemám tento 'blízky' vzťah s takým Fláviusom hore nosom. To by ma asi už fakticky kleplo.
Silné odkašlanie ma vytrhlo z premýšľania.
Otočila som sa na dotyčného čo bol pri mne, hlavu mal sklonenú s jeho dokonalo upravenými vlasmi, mala som pocit, že toto veľdielo mu robilo niekoľko kaderníkov. Každý jeden vlas mal svoje miesto. Zdvihol pohľad a uprel na mňa jeho azúrove oči s čiernymi bodkami v nich.

,,Smiem prosiť paní moja ?"

,,Samozrejme."

Začali sme tancovať do rytmu hudby.

,,Volám sa Xavér."
Obtrel sa mi o ucho svojimi perami. Okamžite som sa chcela od neho dostať preč toto si ani jeho bratia nedovolili a ja som nechcela zažiť, aby sa nahneval Hádes.

,,Čo to robíš, láskavo prestaň lebo budeš mať problém a veľký."

Hrubo ma pritlačil na jeho telo a prehovoril na mňa hrubým tónom.

,,Nemyslím si. Kto by ti pomohol ?"

Pozrela som sa na miesto, kde sedel Hádes, ale nebol tam. Mala som strach zo Xavéra, aby mi niečo nespravil.
Hádes mi povedal, že na mňa dá pozor.

,,Nevieš nájsť nášho kráľa ? To asi preto lebo má teraz niečo lepšie na práci."

Zasmial sa mi priamo do tváre.
Nerozumela som jeho vtipu.

,,Ale my sa tiež môžme pobaviť, krásavica."
Pozrel sa mi do výstrihu šiat a chcel sa ma dotknúť, tam kde jeho oči hľadeli.
Pleskla som mu rukou po tej jeho, aby s tým prestal.

,,Hmmm, dračica to sa mi páči a taktiež tvoje prsia presne do dlane."

,,Okamžite ma pusti inak..."
Nedopovedala som lebo mi skočil do reči.

,,Inak čo ? - zdvihol obočie - myslíš si, že ma vystrašíš, nie si moja kráľovná nebudeš mi rozkazovať."

,,Dokonale sa k tebe hodí tvoj hriech , smilstvo."
Posledné slovíčko som doslova nenávistne zasyčala.

,,Keby som sa do teba dobíjal a priviedol ťa na vrchol, kričala by si moje meno, bola by si ešte rada, že som pánom smilstva, kočička."

,,Nikdy ani v najhoršom sne."

,,To si len myslíš. Už si prišla na to, kde je tvoj milý ?"

Nie, neprišla, ale už som nemienila s ním prehovoriť ani slovo.
Bol mi proti srsti, bol horší ako jeho bratia dokopy. Uvedomila som si jednu vec so Xavérom budú len problémy.

,,Vidím, že sa k slovu nemáš, kočička."

,,Sakra, nehovor mi tak."

,,Ale, ale neprskaj na mňa, ale skôr na svojho kráľa. Teraz si užíva spoločnosť inej."

Čo to do riťi trepal ?! Chcel ma len zas vytočiť alebo to myslel vážne. Nechcela som robiť unáhlené závery dokým nebudem vedieť definitívny záver. Bola som z toho celého nesvoja, bála som sa, že Xavér bude mať pravdu a ja sa zas stanem, len niekoho bábkou. Vždy mi niekto klamal a za chrbátom robil niečo zlé, čo mi ublížilo. Nechcem a nemienim to zažívať aj tu po smrti v pekle.

,,Tak čo nerozmyslela si si to. Sex so mnou je síce drsný, ale tu nežnosť nečakaj, kočička. Síce z tadiaľto nemôžeš ísť preč, ale ja ťa privediem do raja."
Hovoril to slizkým oplzlym hlasom až sa mi chlpy stavali dupkom.

,,Zabudni, ty jeden hajzel. Si nechutný a je mi z teba zle."
Povedala som mu na rovinu čo si o ňom myslím.

,,To hovoríš teraz. Ale pozri kto prišiel."
Otočil ma tak, aby som videla prichádzajúceho Hádesa a za ním cupitajúcu nejakú ženu. Obidvaja mali rozcuchané vlasy a žena mala blažený pohľad v očiach akoby dostala cukrík, ktorý veľmi chcela.
Hádes sa otočil na tú ženu a niečo jej pošepkal do ucha. Žena celá očervenela od hnevu a urazene odišla, ale nezabudla mu buchnúť do ramena. Videla som na Hádesovi ako potlačoval hnev a zatínal ruky do pästí.
Nevedela som čo si mám od tohto celého divadla myslieť. Niečo sa tu dialo, chystalo a začalo to Xavérom a jeho nemravnými ponukami a čerešničkou na torte je tá žena, ktorá sa na mňa škaredo pozerala ešte pri spoločnom stole. Ako jedinú som si ju z toho dňa pamätala. Musím zistiť akú minulosť v Hádesovom nesmrteľnom živote hrala táto figúrka ženy. A taktiež poznámka vyhýbať sa oblúkom Xavérovi a jeho slizkým šmatrajúcim rukám.
Deje sa tu niečo veľké a zamotáva sa to, nemám rada prekvapenia a toto je jedno z nich, ktoré nechcem, aby vyplávalo na povrch.
Dorián ma varoval pred niekym a myslím, že je to táto žena.
Hudba sa skončila a ja som sa ihneď dostala preč od Xavéra, ďalšia poznámka: poriadne sa okúpať.
Fuj, slizký had.
Prešla som až k Hádesovi a sadla si na miesto, kde som sedela aj predtým.

,,Kto to bol ?"
Povedala som to tvrdým nekompromisným hlasom. Hádes otočil ku mne hlavu a pozdvihol obočie.
Nie, teraz necúvnem, keď som už začala.

,,Videla som vás. Tú, ženu. Ako sa volá a kto to je ?"

,,Deana a nie je dôležitá. Nechaj to tak Aurora."

,,Keď myslíš..."

Už ma vidí ako dávam od toho ruky preč. Cítim v sebe hnev na neho na Deanu. Pohľadom som našla medzi démonmi Rafaela ako sa na mňa uškŕňa a pohárom od šampanského mi máva, musel vycítiť môj hnev.
Sakra, bude ťažké sa skryť pred ním.

,,Viem na čo myslíš Aurora."
Ozval sa Hádes po chvíli.
Môže to vedieť ? Je možnosť, že číta myšlienky.

,,Vieš čítať myšlienky ?"
Opýtala som sa Hádesa.
Začal sa smiať na mojej otázke.

,,Nie, neviem, ale sledoval som ťa tak dlho, že viem, že od tohto ruky preč nedáš."

,,To máš pravdu. Pokiaľ teda nedostanem vysvetlenie."

Usmiala som sa naňho a aby som ho obmäkčila zaklipkala som mihalnicami.

,,Keď budeme sami poviem ti všetko čo chceš."

,,Ďakujem."

,,A čo za to dostanem Aurora ?"

,,Čo by si chcel ?"

Začala som hrať jeho hru na mačku a myš.

,,Teba a na všetky spôsoby."

,,Uvidíme."

Táto fraška pokračovala ešte dve hodiny, kde sme my dvaja sedeli a pozerali sa na to ako sa ostatní rozprávajú medzi sebou a tancujú.
Postavili sme sa a všetci sa nám poklonili, odišli sme spolu do našej spoločnej izby...

Ďakujem za prečítanie, poteší ma každý komentár i vote. :)