Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

21. Boj (1/3)

Jemné šteklenie na pokožke ma zobudilo zo spánku. Hádes mi kreslil rôzne obrazce na telo. Bolo to príjemné a ja som si priala, aby som sa mohla zobúdzať takto stále.
,,Už si hore. Budeme musieť vstávať."

Nesúhlasne som zamrnčala na protest, na čo sa Hádes chraplavo zasmial. Ach, keby sme, tak dlhšie v perinách, tak by som mu neodolala, hlavne keď po ránu takto neodolateľne vyzerá.
,,Čo ma dnes vlastne čaká."

,,Všetko sa dozvieš až na mieste. Musím dodržiavať tradície Aurora. Nerob mi to ťažšie."

,,Prepáč, len som zvedavá - začala som sa hrať s plachtou- to som proste ja."

,,Ja viem a neviním ťa za to. Páči sa mi to na tebe."

Jeho slová boli balzamom pre moje uši a telo. Nikto mi to nikdy nepovedal a tak som to vždy chcela počuť, že aj keď mám chyby, nikdy by ich za nič nevymenil.

,,Obleč sa, prichystal som ti veci, ktoré budeš potrebovať."

V šatníku som našla prichystané veci od Hádesa. Sivú košeľu s dlhými rukávmi, čierne nohavice, čierny kožený opasok, ktorý bol hrubý a na bokoch mal z kože spravené veľké otvory. Nechápala som na čo.
Obula som si kotníkové topánky, ktoré ma prekvapili svojou ľahkosťou ani som ich necítila na nohách ako papučky.

Už oblečená som vyšla von zo šatníka. V obývačke na mňa čakal Hádes, ktorý mal na sebe podobný úbor ako ja, len mal sebe ešte prehodený veľký červený plášť a na svojich kučierkach korunu.

,,Dokonalá bojovníčka."

Pff, tak to určite.

,,Ale ešte tomu niečo chýba."

Z gaučka zobral dve na vlas rovnaké dýky, ktoré boli majstrovsky spravené. Musel ich vyrobiť naozaj pán remeselník.
Podal mi ich do ruky a ja som bola prekvapená ako mi dobre sadli do ruky. Myslela som si, že budú ťažké, ale boli dokonalo vyvážené.

,,Dal som ich zhotoviť špeciálne pre teba. Je na nich vyryté - ukázal prstom na čepeľ - tvoje meno v starom jazyku."

,,Ďakujem sú nádherné."

Objala som ho a dýky si zasunula do otvorov na opasku. Konečne mi dával zmysel ich význam.

Začala som sa obávať toho najhoršieho.

Hádes ma zobral zo zámku pri les, kde už stálo niekoľko "ľudí" .
Ten les sa tiahol až hore na veľkú horu, ktorú mi ukázal Hádes, keď sme spolu leteli. Na vrchole stálo sedem sôch, ktoré strážili kráľov a démonov pod horou.

Hádes sa postavil do čela skupiny a ja som stála po jeho pravom boku.

,,Dnes je deň kedy Vám všetkým vaša nová kráľovná ukáže, že strach nie je pre ňu hrozba a smrť si pre ňu nepríde."