Kráľ démonov (Čierna bola jeho farba)

18. Tanec

Kasián ma nechal uprostred parketu a jeho miesto po mojom boku zaujal jeho brat. Poklonil sa mi a hudba opäť začala hrať.

,, Moje meno, moja paní je Leonid. Som rád, že vás spoznávam."

,,Aj mňa teší Lenonid."

Leonidov hriech je lenivosť (znechutenosť). Od svojho brata sa odlišoval tým, že tancoval monotónne a mala som pocit, že by to už mal rád za sebou, aby si mohol sadnúť na stoličku, vyložiť si nohy a popíjať drink. Mal havranie rozcuchané vlasy, ktoré na mňa pôsobili, že nepoznajú zázračnú vec hrebeň pretože mu stáli do všetkých strán. Za sklíčkami okuliarov sa nachádzali azúrové oči, ktoré podľa všetkého mali len oni. Leonid na to ako pôsobil, že sa o seba vôbec nestará, tak som cítila, že pod oblekom sa mu ukrýva svalstvo, ale bochybujem žeby cvičil skôr to každý z nich dostal ako dar.
Bola som rada, že hudba skončila a na jeho miesto prišiel iný z bratov.
Ako aj jeho bratia pred tým sa mi poklonil.

,,Pani, moje meno je Flávius. Konečne vás spoznávam osobne."

,,Aj ja som rada."

Flávius jeho hriechom je pýcha a podľa toho sa aj správal. Myslím, že ten jeho dlhý krivý nos nemôže byť pri jeho pánovi dlhší. Na to, že ho mal krivý stále si ho zdvíhal vyššie. Pripadal mi smiešne ako taká vrana.
Čierne dlhé vlasy, ktoré mu siahali po ramená. Azúrové oči a pod smokingom skrýval svaly.
Cítila som sa pri ňom ako vrabec.

,,Kto vám pomáhal s výberom šperkov a šiat. Mal si dať viac záležať ako napríklad ja."

Ukázal mi svoje prsty, kde mal na každom z nich iný prsteň.
Prišlo mi to až moc prehnané, ale musel sa asi s niečím ukázať, že je lepší ako ostatní.

,,V jednoduchosti je krása."
Odpovedala som. Flávius mi chcel niečo odvrknúť, ale na jeho ramene pristála ruka.
Ani som si nevšimla, že skončila hudba a menia sa partneri.

,,Nechytaj sa ma Eliáš, neznášam to."
A odkráčal preč a ani sa nerozlúčil.

,,Pani moja, volám sa Eliáš a len na túto hudbu ste na chvíľu moja. Rád vás spoznávam."
Eliášov hriech je lakomstvo.

,, Rada ťa tiež spoznávam."
Aj keď som mala chuť mu niečo štipľavé povedať, že si ma privlastnil. Ja predsa nikomu nepatrím, nie som kus mäsa.
Celý čas sa na mňa usmieval, nie slizsko, ale skôr to bol ten typ úsmevu - pozrite sa na mňa aký poklad mám v rukách.
Vlasy mal čierne a zopnuté do konského chvostu. Oči ako jeho bratia azúrové.

,,Ste dnes nádherná. Škoda, že sa končí naša chvíľka a musím vás prenechať svojmu ďalšiemu bratovi. Dovidenia, nabudúce."

,,Ďakujem."
Milo som sa naňho usmiala a on mi úsmev opätoval.

,,Pani, volám sa Dorián. Rád vás spoznávam."

,,Aj ja teba rada spoznávam Dorián."

Dorián jeho hriech je závisť. Čierne vlasy, azúrové oči a silné vypracované telo.

,,Drahá, mala by si si dávať pozor, niekto ti závidí, tam kde teraz si a po kom boku stojíš."

,,Prečo mi to hovoríš ?"
Nechápala som tomu, veď on je ten kto závidí. Žeby to bol niekto iný ako on.

,,Hovorím to preto lebo to robí až moc okato a vycítil som to. Fuj, cítim sa ako zneužitý vo vlastnom svete."

,, A môžeš mi povedať kto to je ?"

,,Nie, inak by to predsa nebola zábava, ale aj tak na to prídeš. Možno skôr alebo neskôr."

Začal sa smiať na vlastných slovách. Zatočil ma až som skoro padla, ale zachytili ma silné ruky.

,,Prijebaný idiot, ste v poriadku."

Iba som prikývla mužovi s azurovými očami, ktorý mal bodky smaragdu v nich a tým sa líšil od svojich bratov.
Trochu som ostala zaskočená nad jeho slovami, ktoré povedal na svojho brata.

,,Toto mi robí, len preto aby ma vytočil.
Moje meno je Rafael. Teší ma."

,,Ďakujem Rafael za záchranu a rada ťa spoznávam."

,,To nestojí za reč. Mám taký pocit, že sa ti už zunovalo stále hovoriť ' tiež vás rada spoznávam', nemýlim sa ?"

Jedine on si to všimol, ale myslela som si, že to kryjem úsmevom.

,,To je to až, tak vidieť ? Nechcela som nikoho uraziť."

,,Nie, nie si až taká čitateľná lebo ťa pred nami kryje Kráľ, ale ja mám stále ešte s tebou malé prepojenie."

,,Čože aké prepojenie."

,,Sem sa každý dostane podľa hriechu, ktorý spáchal. Ja som ťa sem dostal. Mala si môj hriech, hnev na ľudskú spoločnosť na to aké je všetko nespravodlivé."

Sklopila som oči na podlahu. Trochu som sa hanbila za to, že to povedal presne tak ako to bolo. Ale som toho názoru, že môj hnev si tí ľudia zaslúžili za všetko čo mi stihli napáchať, keď som ešte žila.

,,Stretávam sa s horšími prípadmi ako si bola ty. Je to v poriadku teraz si tu a Kráľ nikomu nedovolí ti ublížiť."

,,Myslela som si, že sú tu všetci zlí, ale ty si zatiaľ milí."

,,To už viac nehovor lebo si zo mňa budú uťahovať moji bratia. Keď sa nahnevám stáva sa zo mňa niekto iný, vtedy by si teda nepovedala, že som 'milí'."

,,Tak potom takého ťa nechcem zažiť a pokaziť si o tebe mienku Rafael."

,,Určite sa ešte porozprávame si fajn nová kráľovná. Uži si to už len posledný môj brat ťa čaká."

,,Uf, konečne asi mi nohy odpadnú."

Zasmiali sme sa spolu na mojom vtipe, Rafael sa mi poklonil a s úsmevom odo mňa odišiel. Myslím, že som si našla prvého kamaráta v tomto veľkom zámku plného zla...

Ďakujem za prečítanie :)
Čaká nás posledný zo siedmych hriechov, uvidíme aký bude na Auroru on.