Šesťkrát hádaj

Asi mi toho budeš dlhovať viac

,,Nie, toto si v žiadnom prípade na seba nedám, April," rozhodne som odmietla čierne tričko na ramienka s hlbokým výstrihom a čierne roztrhané džínsy nielen na kolenách, ale doslova všade.
Nachádzala som sa v jej priestrannej izbe s menšou skriňou, posteľou v strede izby a ostatným nábytkom s doplnkami. Celkom ma prekvapila slabo oranžová farba na stenách, keďže som očakávala niečo naozaj tmavé. Mýlila som sa.
April mala dokonca aj dlhosrstého kocúra sivastej farby, ktorý práve v tej chvíli driemal na jej posteli. Och, ako rada by som si to vymenila s ním!
,,Musíš vyzerať aspoň trochu ako párty človek, Amelia. Nemôžeš si obliecť formálne šaty," prevrátila nadomnou očami.
,,Ale veď sa na to pozri," otrčila som jej obidva kúsky v mojich rukách pred nos. ,,To tričko má výstrih až po pupok. A z džínsov mohli rovno urobiť kraťasy, nemuseli to naznačiť len dierami na nich."
,,Neurážaj moje obľúbené džínsy," zahriakla ma naďalej sa prehrabujúc v skrini. Sukne som razantne odmietla hneď na začiatku. Nebudem predsa riskovať nejaké obchytkávanie. ,,A čo taak... Tieto? Príliš ich nenosím, dala mi ich jedna sesternica no nie je to môj vkus." Vskutku obyčajné modré džínsy upútali moju pozornosť takmer ihneď. Na jednom kolene boli síce roztrhané, ale pod bielymi nitkami mi pokožku nebolo takmer ani vidieť. A keby aj, určite neboli také ,,drastické" ako tie predtým.
,,Sú super," hlesla som len pri pohľade na mňa do zrkadla. Kvôli tomu, že April bola o niečo vyššia ako ja som si ich dole musela vyhrnúť. Dodávalo to tomu však štýlový dojem.
,,A pristane ti k tomu..."
,,Hlavne nič s výstrihom a ramienkami," zhrozene som sa vystrela v očakávaní najhoršieho.
,,Zachovaj pokoj..." O pár sekúnd mi v rukách pristálo obyčajné čierne tričko na ramienka a čierna kožená bunda. ,,No čo, bude tam teplo," pokrčila plecami pri mojom zhrozenom pohľade. ,,Už teraz si oblečená až príliš obyčajne, keby si sa jednoducho obliekla tak ako chceš ty, vyzeráš nanajvýš divne. Zachraňuje to aspoň tá bunda."
,,Tým mi chceš niečo naznačiť?" zamračila som sa.
,,Nie... Len že nie si práve párty typ," zasmiala sa. Len som nad ňou pokrútila hlavou a s nie práve nadšeným úsmevom si na seba navliekla to, čo mi April vybrala. Nie, že by mi práve prekážali takéto tričká a typy oblečenia, ale na párty som sa v tom jednoducho necítila sama sebou. Okrem toho, tie pohľady opitých ľudí boli strašné.

Cestou tam ma premkol ešte viac skľúčujúcejší pocit než som dovtedy mala. Hluk bolo počuť až na koniec ulice, čudovala som sa, že nikto zo susedov doposiaľ neprotestoval kvôli nočnému kľudu. Keď sme s April vykročili po starostlivo udržiavanom trávniku k veľkému bielemu domu, na zemi sa už stihli povaľovať opití ľudia. Jeden sa tackavo zdvihol, podopierajúc sa múrika a spravil asi dva kroky smerom k nám. Vtom sa však zastavil a zo žalúdka vyvrátil všetku svoju večeru. Striaslo ma.
,,Práve pre toto sa mi hnusí chodiť na niečo také, ako sú párty," zamrmlala som nanajvýš znechutene. 
,,To zvládneme..."
Vo vnútri nás ovanul závan cigariet, alkoholu a... rôznych prímesí niečoho neidentifikovateľného. Zvraštila som nos v snahe ignorovať všetkých ľudí lepiacich sa na nás, kým sme sa predierali davom k pitiu a jedlu. 
,,Chceš niečo alkoholické?" zakričala mi moja kamarátka do ucha, aby som ju cez tú hlasitú hudbu aspoň trochu počula. 
,,N-nie... Stačí mi kola..." 
Prikývla a podala mi do ruky červený plastový pohár plný čiernej tekutiny.
Čakali nás ešte ,,krásne" štyri hodiny, keďže sme mali byť doma najneskôr o tretej. Doma ako doma. Vybavila som si u rodičov, že prespím u April. Už vtedy som však vedela, že to budú moje najdlhšie štyri hodiny v živote.
,,Amelia? Musím ísť na vécko... Počkáš tu?" Otočila sa na mňa April.
Prikývla som. Čo iné mi zostávalo? Sadla som si na okraj tmavého gauča, na ktorom sedeli zaľúbené páry a náruživo sa bozkávali a zahanbene stískala plastový pohár v rukách. Ľudia navôkol mňa sa smiali, tancovali, spievali a pili. Pozorovala som ich so značnou nechuťou, pripomínalo mi to môj bývalý školský život. A Caroline, Sandru a Beth. Zato teraz som netrpezlivo čakala na moju kamarátku, ktorá bola na vécku už dobrých 10 minút.
Fajn. Asi by som ju mala ísť pohľadať. Pretože ešte ďalších 5 minút v tejto spoločnosti a hrozilo, že si nejaký značne podgurážený chalan sadne ku mne a začne napodobňovať páry vedľa mňa. Postavila som sa a začala sa predierať davom preč, niekam do neznáma. Kde by sa mohli nachádzať vécka? Na poschodí? Otvorila som prvé dvere, ktoré som mala poruke. ,,O... Ou... Pre-prepáčte..." hlesla som celá červená. Rýchlosťou svetla som dvere opäť zabuchla a predýchavala celý trapas. Bola to obyčajná izba, ktorá momentálne slúžila na... potešujúce účely.
Bolo to snáď vydýchaným vzduchom, neprítomnosťou mojej kamarátky, príliš veľa ľuďmi či práve tým, čo sa mi stalo pred pár minútami, že som sa rozhodla ísť na čerstvý vzduch. Ten predsa ešte nikdy nikomu neublížil a čo sa týkalo mňa, potrebovala som ho ako soľ.
Od vchodových dverí ma delilo už len niekoľko krokov, keď som si kvôli rýchlosti nevšimla pokrčený roh koberca o ktorý som zakopla a v celej svojej kráse dopadla na chalana predo mnou. Polovica z mojej koly, ktorú som stále držala v rukách vyprskla priamo jemu na tričko. Našťastie ma nejakým spôsobom stihol zachytiť bez toho, aby sme mali obaja ujmu na zdraví. Na páse a tesne pod lopatkou som pod rozopnutou bundou cítila teplo rúk, stále nevnímajúc čo sa okolo mňa deje. Musela som vyzerať ako opitá. Horko-ťažko som sa pozbierala na nohy, červená ako rak opatrne zdvíhajúc zrak k dotyčnému, aby som sa mu poďakovala a zároveň ospravedlnila za veľkú machuľu vynímajúcu sa na jeho bielom tričku. Pri pohľade do jeho tváre som však zmeravela.
,,Asi mi toho budeš dlhovať viac, Kučierka..."

Ďalšia časť za nami ❣ 😀 Chcela som ju pridať ešte včera, no nejako som to už nestihla 😄 Tak prajem vám veľa šťastia v škole 😊😀😀 Ešte je len druhý deň a ja neviem, kde mi hlava stojí, prepisujem, učím sa... A popritom pijem hektolitre kávy 😍😂😂😂 Snáď som vám teda spríjemnila deň 😊

nez_116