Šesťkrát hádaj

Ver mi

Stále vydesená som si zakryla oči rukami. Ak sa topí... Preboha, ak sa topí, tak by som mu mala ísť asi najskôr pomôcť! Rýchlymi krokmi som sa dostala ku skale, odkiaľ ešte pred chvíľou skákal Gabriel. Nebola zasa až tak vysoká, no dostatočne nad hladinou zamrznutej vody tak, aby sa nárazom ľudského tela ľad skutočne prelomil. Zdola sa však na mňa vyškieral Gabriel so slniečkami namiesto očí. Ako môže mať niekto tak viditeľné iskričky v očiach?
,,Teraz ty," zahlásil. ,,Ľad je pevný, neboj sa."
,,A-ani náhodou!" zaprotestovala som takmer ihneď. ,,Nechcem riskovať svoj život kvôli nejakému skoku..."
Zasmial sa. ,,Nemusíš skákať. Len poď." Natiahol ku mne obe ruky.
,,To... Akože..."
,,Chytím ťa," prevrátil očami. ,,Bože, Kučierka, nechcem ťa znásilniť ani obchytkávať, ani... No, vlastne, o tom obchytkávaní by som mohol polemizovať..."
Zavrčala som. Vždy robil všetko tak, aby to bolo mne napriek. Na druhej strane... Keby to nerobil, nebol by to ten Gabriel, na akého som si vlastne už aj celkom zvykla.
,,No poď, chytím ťa."
Nerozhodne som prestúpila z nohy na nohu. ,,N-naozaj?"
Pozrel sa mi priamo do očí. ,,Ver mi."
,,A... Si si istý, že..."
,,Bojíš sa vody?" Prekvapivo nadvihol obočie. Od rozpakov sa mi líca sfarbili na červeno. Už odmalička som sa bála veľkých vodných plôch. Naháňali mi hrôzu a zimomriavky na celom tele.
Rozpačito som prikývla.
,,Fajn. Teraz ma dobre počúvaj. Ten ľad je dosť pevný na to, aby udržal mňa aj teba. Predstav si, že nejdeš po ľade, ale po zemi."
Zhlboka som sa nadýchla. Nie ľad, ale zem. Uf.
,,A teraz poď ku mne." Nádych, výdych. Malý krok vpred. A ďalší. A ďalší.
Mohla som v pokoji odmietnuť, otočiť sa na päte a počkať ho v aute. Alebo na kraji lesa.
Ja som však pocítila, že sa nemusím až tak báť.
Pomaly som mu obmotala ruky okolo krku, zatiaľ čo on ma pevne chytil za boky a zložil ma. Ihneď ako som pocítila pevnosť pod nohami, zneistela som ešte viac. Gabriel urobil asi krok dopredu, z čoho sa mi tuho zovrelo hrdlo. Ja som sa však ku žiadnemu pohybu nemala. Aj keď som sa naozaj veľmi snažila, stále som si v mysli predstavovala ako sa podomnou otvára hladina vody a ja padám dolu... Striasla som sa. Môj strach muselo byť cítiť na metre ďaleko.
,,Neboj sa, poď," zopakoval Gabriel a natiahol ku mne ruku. Roztrasene, s prerývaným dychom som mu vložila do nej tú svoju. Povzbudzujúco mi ju stisol. Pomaly som urobila krok k nemu. ,,N-neverím, že... Že si ma donútil urobiť niečo... Takéto," pokrútila som hlavou.
,,Nuž... Ja som ťa dnes donútil v podstate utiecť zo školy," zaškeril sa. Mal tak neskutočne nákazlivý úsmev, že o pár sekúnd malý úsmev zdobil tvár aj mne.
,,Takže ideme až na druhú stranu jazera?"
Vydesene som naňho vyvalila oči, na čo sa on rozosmial. ,,Robím si srandu, Kučierka. Ale ak chceš..."
,,Nechcem," rýchlo som mu skočila do reči. ,,Vystačím si aj... s malou plochou." Každým krokom som sa stávala istejšou a istejšou. Pokiaľ ľad podomnou nepraskal a za ruku ma držal Gabriel, ktorý bol v tej chvíli mojou oporou, cítila som sa celkom pokojne. Teplo z jeho ruky mi sálalo do celého tela a navyše... Vôňa jeho bundy ma nadnášala, cítila som sa byť ľahšou ako inokedy.
,,Ako si sa dnes dostal zo svojej hodiny?" spýtala som sa, kým sme o chvíľu kráčali naspať k brehu. V duchu som sa nesmierne tešila na ten pocit skutočnej pevnosti pod nohami.
,,Mali sme voľnú. Tak som si povedal, že ťa pôjdem skontrolovať."
,,Šiel si ma vypýtať z hodiny na risk? Síce si vôbec nevedel, kto tam bude?"
,,Niee. Predtým som zistil tvoj rozvrh. Keď som videl, že máte hodinu s Bilantovou, fakt som sa potešil." Oči mu opäť zasvietili a na líci sa mu objavila jamka. Vstúpili sme na sneh na kraji jazera, ktorý nám zavŕzgal pod nohami a kráčali sme k drevenej lavičke o pár krokov ďalej. Konečne som sa odvážila kráčať rýchlejšie a istejšie.
,,Prečo?"
Gabriel si rukou oprášil miesto na lavičke a sadol si. Ja som však ostala stáť asi na krok od neho.
,,Pretože napríklad taká matikárka by mi ťa tak ľahko nedala." Úsmev sa mu ešte viac rozšíril.
,,Hmm... Myslím, že tá by ma dobrovoľne pustila niekam už iba dezorientovanú z tých jej poondiatych vzorcov a výpočtov." Vzdychla som si.
,,Nevadí, veď ja by som ťa ľahko prinavrátil k normálnemu mysleniu." Obaja sme sa rozosmiali. Napokon, bola som rada za to, že namiesto hodiny občianskej sa nachádzam v nejakom lese blízko mesta s Gabrielom. Navyše... Obávala som sa, že po včerajšku sa budeme správať k sebe tak... cudzo. No všetko bolo fajn.
,,Nie je ti zima?" Spýtala som sa po pár minútach. Nevedela som si predstaviť, chodiť po lese iba v mikine.
V očiach sa mu čosi zablyslo. ,,Je."
,,Tak... Tak poďme už, pretože..."
Natiahol ku mne ruky a za pás si ma pritiahol k sebe na kolená. Srdce mi vynechalo pár úderov, keď som sa opäť raz ocitla v jeho tesnej blízkosti a mohla som skúmať jeho oči iba z niekoľkých centimetrov. V bruchu mi neprestajne lietal roj motýľov a keď mi zrak padol na miesto črtajúcej sa jamky, mala som chuť pobozkať ho.
,,Tak ma zahrej," povedal mi pološeptom tesne pri mojich perách.
,,A-ale..." Prudko som zalapala po dychu, keď s malým úsmevom obtrel jeho pery o tie moje. Telo mi na to reagovalo rovnako ako deň predtým. Do celého tela mi vystrelili impulzy, krv sa mi vliala do líc. Obtočila som si ruky okolo jeho krku, zatiaľ čo Gabriel si ma tuhšie pritisol k sebe.
Náš bozk bol taký... chaotický. Akoby si ani jeden z nás nechcel pripustiť, že... že... Že sme naozaj spolu, pri sebe... Že už nemôžeme povedať, že medzi nami nič nie je. Aspoň ja som to tak cítila. Niečo ma k nemu ťahalo, niečo veľmi silné, no ja som tomu chcela a musela odolávať, kvôli... Kvôli tomu, že som o ňom vlastne nič nevedela a čo som vedela, to som nepočula priamo z jeho úst. Nič nevyvrátil ale ani neodsúhlasil. Stále bolo medzi nami mnoho otáznikov.
A stále som nechápala, ako sa mi mohol tak ľahko dostať pod kožu. Veď sa mi zdal otravný, arogantný... Ale... Jednoducho sa dostal. A ja som mohla robiť čokoľvek som chcela, Gabriel tam bol zarytý ako kliešť. A pomaly, ale isto sa dostával žilami až do srdca.

Krásnu nedeľu prajem 😊 Konečne prichádzam s novou časťou 😊
No, Amelia akosi zmenila názor na Gabriela 😍 Ale ešte stále jej nedochádza, čo to znamená... 😀

nez_116