Šesťkrát hádaj

To ja

Ráno som sa hneď pri skrinkách stretla s April. V poslednom čase sme sa ktovieako nevídali kvôli nášmu, nie zrovna rovnakému rozvrhu. Okrem toho, cez voľný čas som riešila najmä veci do školy.
,,April!" Nadšene som ju objala. ,,Konečne ťa vidím!"
,,Aj ja teba, Amelia," zasmiala sa, kým som ju ja drvila silou mojich rúk. ,,Ale ak nepovolíš svoj stisk, asi ma uvidíš naposledy."
,,Prepáč," ihneď som sa odtiahla a radšej som otvorila svoju skrinku. ,,Dnes spolu zasa nemáme hodinu, však?" Mrzelo ma to. April som mala veľmi rada, no školský rozvrh nám v našom kamarátstve neprial.
,,Máme. Veď francúzštinu, tretiu hodinu," poťukala si po čele s nadvihnutým obočím.
S radosťou som sa pustila do vyberania potrebných učebníc na nasledujúci deň. Hah, koľká irónia. Ale vlastne som bola naozaj rada, no nie za opätovné uzretie tých kníh, plných múdrych slov. Najmä z matematiky.
,,Učila si sa na tú písomku?" skrsla mi v hlave otázka.
,,Akú písomku?"
,,Z matiky, predsa."
,,Jaj, aha... Včera u nás bola návšteva do desiatej večer," prevrátila očami, orámovanými čiernou linkou. ,,Neznášam to. Celkovo neznášam návštevy. Naši s nimi viedli takú náruživú debatu, že som sa nemohla v izbe na nič sústrediť. Ale hádam... Aspoň niečo viem. Čo ty? Stále beznádejne?"
Pri spomienke na včerajší večer sa mi zovrel žalúdok a do líc mi stúpla červeň.
,,No ja... Hádam... Tiež tak všeliako, ale aspoň niečo..." Vykoktala som zo seba. So sklopeným pohľadom som zabuchla skrinku tak ako každé stereotypné školské ráno.
,,Mohla by som ti cez prestávku niečo skúsiť vysvetliť, ale vieš ako som na tom s matikou bežne a teraz..."
April som prestala vnímať v momente, keď som zaregistrovala oproti nám kráčať Gabriela... S Victoriou. Držali sa za ruky, boli vysmiati až po uši a pôsobili ako... Ako čerstvo zamilovaná dvojica. Hrdličky. Síce sa okolo nich nachádzali Gabrielovi kamoši, vôbec to nemenilo nič na situácii. Ani som si neuvedomila, že som z ničoho nič zastala. Nepohla som sa ani vtedy, keď do mňa April, kráčajúca za mnou vrazila netušiac, čo sa deje a prečo som zastala. Ani vtedy, keď ku mne Gabriel zdvihol zrak a dokonca ani vtedy, keď to po ňom zopakoval jeho kamoš. Zhodou okolností ten čiernovlasý, nachádzajúci sa na Gabrielovej profilovke.
Prebodli ma dva páry tmavých očí, no len jeden z nich mal takú silu, aby mi spôsobil zimomriavky  a prinútil ma plytšie dýchať. Stihla som zaregistrovať ako Gabrielov kamoš vrhol naňho spýtavý pohľad, avšak ja som sa prinútila pozerať sa niekam úplne inam a pohnúť sa z miesta. Sakra!
On a Victoria... Vyzerali úplne ako pár! Teda, oni aj boli pár, ale ja som si myslela, že... Čo som si vlastne myslela?
V každom prípade, bolo to nefér voči Victorii. Ešte včera sa bozkával so mnou a dnes vodí za ručičku ju?! Dofrasa, znie to ako dobre premyslené a vyvinuté sukničkárstvo! Je to hnusný pokrytec, ktorý klame priamo do očí!
,,To čo bolo? Prečo si zastala? A prečo sa na teba tak pozerali?" Dožadovala sa April odpovedí už blízko našej triedy.
,,Neviem," vyhŕkla som celá červená od zlosti. Síce som ich stretávala spolu aj predtým, po včerajšku mi však prišlo, že... Že možno... Že aspoň sa nebude tváriť tak... Bezstarostne, šťastne akoby jej neklamal priamo do očí. Čo som si o ňom mala myslieť?
Spomienka na nich dvoch mi privolala divné pocity v oblasti žalúdka. Hrdlo sa mi akosi zúžilo, ťažko sa mi pregĺgalo. Zahryzla som si do pery, pretože sa mi neprirodzene triasla. V takomto rozpoložení som vstúpila do triedy s April v pätách a za hlučnej vravy spolužiakov, ktorí si nás beztak nevšimli som si sa sadla do lavice.
,,Niečo v tom muselo byť," nedôverčivo si prehliadla moju tvár.
,,Zastavila som... pretože som sa zľakla, že som si niečo zabudla. A to, prečo sa na mňa obaja dívali, ti naozaj nepoviem."
,,Vieš, čo som ti už niekoľkokrát vravela o..."
,,Viem," prerušila som ju. ,,Viem, ako veľmi ti vadí jeho existencia na tejto planéte. Ale nič, naozaj nič som s ním nemala, ver mi." Tak a za toto skončíš v pekle, Amelia. Klameš do očí svojej kamarátke! Svojej jedinej, kamarátke, sakra! V duchu som sa za to preklínala. Do čoho som sa to vlastne dostala? Do obyčajnej šlamastiky! Ja! Tvor, ktorý bol vždy vo všetkej počestnosti zodpovedný a čestný sa kvôli inému tvorovi stal totálne iným tvorom. Dá sa to vôbec pochopiť?
,,Bože, prepáč. Máš pravdu... Robím z komára somára."
Zaklipkala som očami. April sa nemala ospravedlňovať. To ja. Aj napriek tomu som sa však len pousmiala a povedala, že všetko je v poriadku.

Ja som proste musela pridať ďalšiu časť, nekonečne ma motivujete! 😍 Gabriel to, zdá sa, pokašľal 😶 A Amelia sa čoraz viac zamotáva do klamstiev 😶 Čo hovoríte na Gabrielove správanie? Myslíte, že má ozaj nejaký dôvod na to, aby sa tak správal alebo súhlasíte s Ameliiným tvrdením? 😰

nez_116