Polovičná Hviezda

Prológ

Už oddávna existoval malý kmeň, malý národ, ktorému v žilách kolovala zázračná krv. Boli to dobrí a statoční bojovníci, ktorí sa vedeli premieňať. 

Na začiatku sa usídlili v malom prístave a stali sa z nich rybári a stavitelia člnov. Nikto nevie, kto túto silu objavil ako prvý, ale tento malý kmeň dokázla na seba zobrať podobu mocných vlkov. To im pomáhalo odrážať útoky nepriateľov a brániť kmeň.

Týmito nepriateľmi, ako ich oni začali nazývať, boli chladné bytosti. Tieto tvori, vyzerali ako ľudia, ale boli pevní ako skala a chladní ako ľad. Boli to upíry. 

A to je asi presne aj ten dôvod, prečo sa tento kmeň dokáže premieňať. Kvôli upírom. 

Keď sa k blízkosti ich dediny priblíži, čo i len jeden upír, viacero mladých ľudí získa schponsť premeniť sa. Všetci v dedine majú dar a možnosť, raz v sebe svojoho vlka zobudiť. Lenže tak, ako si nemôžu vybrať ku komu sa pripútajú, tak sa nemôžu ani rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú sa na veľkého vlka premienať.

Keď upír zacíti pach vlkolaka je to presne naopak,ako keď vlkolak zacíti pach upíra. Upír cíti iba jeho strašný zápach a snaží sa tomu vyhnúť. Keď vlk zacíti jeho sladkastý pach, ktorý ho začne štípať v nose, má potrebu premeniť sa. Upíry, narozdiel od vlkolakov, nemajú potrebu, že by na nich mali zaútočiť.

Počakť, teda vlaste nie všetci. Sú upíry, ktorí zaútočia na každého, ale sú aj tý, čo sa rozhodnú s vlkolakmi uzavrieť mier.

Áno, čo ak sú upíry, ktorí sa rozhodnú žiť inak a neživiť sa ľudskou krvou? 

Moment. Prečo sa vás to vlastne pýtam, keď je to pravda. Vy sa možno teraz pýtate, či je tento príbeh o upíroch, alebo o vlkolakoch. No odpoveď je jasná, je o mne, ale aj o vlkolakoch a upíroch. Je o večnej nenávisti vlkov k upírom, ale aj o láske jedného polovičného upíra k jednému vlkolakovy. 

Áno, ten polovčný upír som ja, ale pravda je taká, že v skutočnosti sa jeden vlk zaľúbil a pripútak ku mne.

Teraz asi nechápete,  ako je možné, že sa vlkolak, ktorý nenávidí upírov, k jednému z nich pripútal. Lenže ja niesom tak celkom upír. Moja mama bola človek.                                                    A môj pach je iný, ako pach ostatných upírov, preto nie som pre vlkolakov nepriateľ a môžem s nimi žiť.

Takže, volám sa Amélia Grejsonová, som polovičná upírka, viem čítať ľuďom aj upírom myšlienky a s rodinou som sa práve prisťahovala do tohto mesta, aby sme tu začali žiť nový život, teda aspoň styri roky, do konca strednej školy.                                                                                                           Tento rok možno dokončím aj maturitu,...