Polovičná Hviezda

12. Návšteva

Za obedom som mala ďalšiu hodinu dejepis, s Elenou. Ale bola som rada, že konečne mám spoločnú hodinu s mojou sestrou a popravde ak mám povedať, tak aj konečne s niekým normálnym. Ľudia sú niekedy taký nepredvídateľní a zlomyselní, že to by som si o nich nikdy nebola pomyslela, keby som ich nevidela na vlastne oči a nepočula aj ich skutočne myšlienky.
Z jedálne som odišla hneď ako druhá, najradšej by som odišla oveľa skôr, ale nechcela som byť prvá, kto odíde od stola.

V triede som si sadla do lavice, kde sme s Elenou sedeli prvú hodinu, prvý deň, keď sme tu boli. A ona sa aj hneď rýchlo a nečakané zjavila vedľa mňa.
,,Stalo sa niečo, že si tak rýchlo odišla od obeda?" Opýtala sa ma normálne nahlas, keď si sadala na stoličku.
,,Mala si pravdu." Povedala som jej.
,,Pravdu v čom?" Nechápala.
Podala som jej ruku a ona ma za ňu chytila a sledovala čo sa dnes stalo na telesnej a na obede. Aspoň už sama vieš to, čo sme ti ráno s Jasperom hovorili. Povedala mi v myšlienkach, pretože do triedy už začali prichádzať ostatní žiaci.
Vzdychla som si, už aby dnešnú deň skončil. Chcela som, aby sme už boli doma a ja som mohla ísť do lesa za Henrym. Úplne som sa zasnívala a zamyslela o včerajšku, že som si len ledva uvedomila, že do triedy prišiel profesor Belhart.
Myšlienkami som bola kdesi na mesiaci, ako tomu hovorí... , keď k našej lavici podišiel profesor s otázkou, na ktorú som sa mala odpovedať. Rýchlo som sa prebrala a v jeho myšlienkach som si pozrela dva roky, z ktorých jeden som mala povedať.
,,1918," vybrala som si jeden rok, aj keď otázku som nevedela.
,,Skoro, ale nie. Prvá svetová vojna sa roku 1918 skončila. Trvala štyri roky, takže začal 1914. Ale bola si blízko..." Vysvetľoval profesor a vrátil sa naspäť k tabuli.
Jasper nebude rád, keď zistí, že si nevedela, kedy začala vojna. Povedala mi v myšlienkach Elena a nepatrne sa pousmiala.
Prekrútila som očami.
Samozrejme, že sa mu to nebude páčiť. Upíri sú veľmi náchylní k tomu, keď niekto popletie dobu, alebo čas kedy žili.
Profesor Belhart ďalej rozprával a prechádzal sa po triede, lenže ja som ho nepočúvala.

Bola som rada, keď už zazvonilo a my sme mohli ísť domov. Vyšli sme z budovy, ale na parkovisku Jasper ešte nebol, takže sme na neho čakali.
Po chvíli už vyšiel zo vchodu, kde boli učebne jazykov, poslednú hodinu mal asi španielčinu. Nešiel úplne normálnou ľudskou chôdzou, išiel rýchlejšie, ale tak, aby to nikomu nebolo divné.

,,Čože ste dnes skončili skôr?" Opýtal sa zdvorilo, keď sme nastupovali do auta.
,,Ále, profesor Belhart nie je najväčším fanúšikom prvej svetovej vojny." Odpovedala mu Elena.
Jasper sa pousmial a potešil sa na svoju zajtrajšiu hodinu dejepisu, ako svojimi vedomosťami prekvapí profesora.

Prišli sme domov, Jasper išiel zaparkovať auto a my dve s Elenou sme vošli dnu. Chcela som si vymyslieť nejakú výhovorku, aby som mohla nenápadne odísť preč a Elena by nemala pocit, že sa niečo deje, ale z kuchyne k nám doznel hlas.
Bol to Pól a práve s niekým telefonoval. Prišli sme k nemu a zistili, že sa rozpráva s Lucy. ,,Dobre, ahoj. Poviem im to." Ukončil hovor s Lucy a otočil sa k nám. Bleskovo sa tu zjavil aj Jasper.
,,Dnes na večeru ku nám príde môj, možno budúci, šéf." Povedal.
Všetci sa zatvárili kus nechápavo. Veď do domu upírov predsa ľudská návšteva nechodí každý deň.
,,Snažil som sa ho od toho odhovoriť, ale nedal sa."
No super, takže dnes sa nikam nedostanem.
,,A to si on len tak zmyslel, že sa sám pozval na návštevu?" Nechápal Jasper.

O chvíľu už prišla domov aj Lucy
,,Čo je toto za výmysel, v dnešnej dobe už nestačí, aby človek išiel iba na pohovor, dnes sa šéf musí prísť pozrieť aj k nemu domov." Hovorila si sama pre seba, keď išla smerom do kuchyne, aby začala pripravovať tu večeru.
Všetkým dala jasné pokyny čo majú robiť. Začali sme hneď, lebo ako je u nás, teda skôr u Lucy, zvykom, tak normálne jedlá ako je obed, alebo večera na prvý pokus vždy nedopadnú veľmi dobre.