Polovičná Hviezda

30. Znamienko

,,A povedal ti o..." začala Tara, ale nevedeka dokončiť, lebo mi nechcela povedať zase niečo ďalšie o čom nič neviem. Ale v jej myšlienkach si som koniec vety vypočula. Ona si tiež ešte nezvykla na to čo dokážem.

,,Áno, povedal. " Prikývla som, ,,A rada by som išla... len neviem,... že ako..." Pokračovala som a sklopila oči k zemi.
,,Tak to je super. Určite budú aj ostatní radi ak prídeš na oslavu Splnu. Určite sa to nejako bude dať. Mohla by som ti dať napríklad moje šaty, tak by ich to neupozornilo na pach..." Ale to by nemohla byť celý deň s upírmi... aby na sebe nemala ich pach... vysvetľovala mi, ale nakoniec skočila pri vlastných úvahách, ktoré som ja mala počuť.
Vedela som, že má pravdu, že ak chcem ísť na oslavu k vlkom, že vtedy nemôžem byť s upírmi. Lenže ako to vyriešim s mojou rodinou? Ako im vysvetlím to, že s nimi nebudem nielen večere, ale aj celý deň predtým? A naviac v sobotu? Budem musieť nad tým poriadne porozmýšľať a dúfať, že niečo vymyslím.
,,To je dobrý nápad," prikývla som, aj na jej myšlienky.

,,Dobre, nechcela som ti povedať niečo o čom ešte nevieš. Henry sa ťa mal opýtať už skôr." Povedala.
A ja sa mu ani nedivým, veď nedávno, pred týždňom, si ani nemyslel, že za ním  prídem, sem na zabudnutú lúku uprostred lesa. Alebo že či za ním vôbec prídem ešte niekedy, keďže som upír a môžem sa na neho za to nahnevať.

Pomaly sme sa s Tarou motali na mieste, kde strážila. Povedala mi, že ju má ráno niekto ďalší vystriedať, lenže nevie, že kto. Vraj sa na tom nevedeli dohodnúť. Veď kto sa sám s radosťou prihlási na pól dňa behať okolo a čakať na niečo čo asi ani nepríde. Tara nemala na výber, je úplne nová, tak to dostala rozkazom.
A ja zase nemám čo robiť dokým nepôjdeme do školy.
Povedala, že oddnes strážia v noci po celej dĺžke hranice, a že mám šťastie, že som teraz natrafila práve na ňu. Takže ak nabudúce pôjdem sama v noci, alebo skoro ráno na prechádzku, musím si dávať pozor, ktorým smerom pôjdem. Čo však viedlo k tomu, že mi napadlo, že Pól s Lucy asi zase pôjdu za vlkmi. Určite im musia povedať čo vedia o tých upíroch vo vedľajšom meste,ale aj o tom, aby vlci náhodou nezaútočili na nás, keď pôjdeme v noci na lov.

Ako sme tam tak boli a rozprávali sa ani poriadne neviem o čom, ale bavili sme sa, niečo som si všimla.
,,Čo to máš na ruke, na zápästí?" Opýtala som sa jej.
Zdvihla ľavú ruku a pozrela sa na malý symbol, obrázok, na koži, aby sa uistila, že myslím toto.
,,To je znamienko duší. Vlci ho získajú, keď sa vlk pripúta k vlkovi." Keď mi to vysvetľovala, pozerala sa na svoju ruku, akoby nemohla uveriť tomu, že ho tam skutočne má.
,,Majú ich ako rovnaké obrázky na koži pod zápästím. Ukážu sa až pri oficiálnom prijatí do svorky, alebo po ňom, keď sa jeden ku druhému pripútajú až neskôr. Vždy iba dve spriaznené duše majú rovnaké znamienka, každý pár má iné." Pokračovala a potom si prstom prešla po čiernom obrázku, kvetu s ôsmimi dlhými úzkymi lupienkami, akoby ani nemohla uveriť, že ho tam skutočne má.
A to isté som videla aj v jej myšlienkach, stále nemohla uveriť tomu, že sa pripútala k Benovy. Že donedávna bola na neho nahnevaná za to, že sa mu páči a teraz k nemu cíti to isté, ale je jasné, že jasne silnejšie.

Pohľadom mi povedala, aby som jej myšlienky nechala jej.
Nepatrne som prikývla a snažila sa nepočúvať jej myšlienky.

Slnko pomaly vychádzalo, čo znamenalo, že čoskoro už bude čas ísť do školy.
Všimla som si, že Tara uvažovala nad tým, že prečo upíri chodia do školy, keď sa už za svoj večný život museli naučiť asi všetko. Lenže to aj u mňa vyvolalo pár otázok.
,,Ako vy vlastne teraz chodíte do školy,  či už nechodíte?" Musela som sa opýtať.
,,Ale áno chodíme, len nie všetci a nie vždy." Najprv bola mojou otázkou trocha zaskočená, ale potom sa ponorila do vysvetľovania; ,, U mladších členov platí, že musia dokončiť celé štúdium a preto sa aj ich úlohy a povinnosti prispôsobujú tak aby všetko stíhali. No pre tých čo už majú sedemnásť je to trochu iné, nemusíme do školy chodiť stále, lebo by to ani nebolo možné, ale základné štúdium dokončiť aj tak musíme." Hovorila a pri ďalšej vete sa už začala aj smiať.  ,,Takže všetci povinne budeme robiť Aj maturitu, ale pre nás je to lepšie v tom, že si môžeme vybrať kedy." Najprv  som to nechápala, ale potom som v jej myšlienkach uvidela, že oni majú strednú aj základnú školu spolu a aj ich učitelia sú vlci, ktorí na ceremónii dostali túto úlohu.
,,A ty vlastne ako?"  Vraj si hovorila, že až teraz si začala chodiť do školy? Opýtala sa ma nahlas aj v myšlienkach.  Henry jej to asi musel povedať.
,,Až teraz som začala chodiť do školy s ľuďmi, doteraz som sa učila sama doma." Povedala som jej. Nemusí vedieť, že som sa učila pretože som sa doma sama nudila.
,,Ale viem docela veľa. Kľudne sa ma teraz môžeš opýtať aj nejakú maturitnú otázku a ja ju budem vedieť." Pokračovala som aj keď a nie neviem prečo som to povedala.
,,Prosím ťa, nestraš teraz s maturitou," reagovala veselo, ,,a ako by si to presne vedela? Vedela by si odpoveď, alebo myšlienky toho kto sa to opýtal?" Vyzvedala. No musím pripustiť,  že rozmýšľa fakt pohotovo.
,,No, dajme tomu, že oboje," prikývla som, ,,pretože ľudia môžu klamať aj vo svojich myšlienkach. "
Ani neviem, ako dlho sme sa tu rozprávali, ale čas prešiel nehko rýchlo a Tara mi už hovorila, že čochvíľa by ju už mal konečne niekto vystriedať. Tak som súhlasila, že sa vytratím radšej skôr, aby si ten nikto ďalší nepoplietol môj pach s pachom jedného z tých cudzích upírov zzosusedného mesta.