Polovičná Hviezda

13. Odchod

Vtom ma zo zamyslenia zase zobudil profesor Belhart s ďalšou otázkou.
Teraz som si v jeho aj Oliviinych myšlienkach pozrela nie len odpovedať, ale aj otázku.
,,Kyselina Sírová." Povedala som rýchlo.
,,Výborne slečna, zdá sa, že chémia vám ide lepšie ako dejepis. Len tak pre zaujímavosť, povedzte, kedy sa začala prvá svetová vojna?" Skúšal ma nachytať a naschvál sa ma opýtal či to už viem.
,,28. 7. 1914,"
Odpovedala som presne, lebo včera som si to našťastie pozrela, aby som sa už pri tom nikdy nepomýlila.
,,Výborne," povedal profesor a vrátil sa naspäť k tabuli.
Tipujem, že dnes už mal hodinu s Jasperom.
Otázka, čo sa ma  ako prvú teraz pýtal teraz na hodine chémie, totiž nebola k tomuto učivu, ale k inému, čo sme sa ešte neučili, ale ja som to povedala správne.
Asi si všimol, že nedávam veľmi dobrý pozor, tak sa ma naschvál opýtal, či vnímam a počúvam to čo hovorí.
Mala by som sa ho opýtať, že prečo sa ma pýta niečo, čo sme sa neučili a nemá to nič spoločné s... ani neviem čo presne teraz preberáme.
Ale nechala som to tak.

Zbytok chémie a dňa dopadol docela dobre. Vyučovanie a hodiny už pre mňa boli automatickým zvykom, akokeby som takto žila stále. Bola to pre mňa bežná vec, tak ako pre ostatných žiakov, chodiť z triedy do triedy a pripravovať sa na vyučovanie.
Bol piatok, takže mnoho žiakov sa už tešilo na svoje víkendové plány.
Keď sme kráčali s Olíviou a Miou na hodinu španielčiny, akurát sa rozprávali s ďalším dievčaťom, ktorého meno neviem, o nejakom novom obchode tu v meste. Veľmi som ich a ich radostné myšlienky nepočúvala, sama som totiž bola mysľou kdesi inde. Rozmýšľala som, ako by som sa mohla stretnúť s Henrym, bez toho, aby o tom niekto vedel. A ešte jedna vec mi vírila hlavou.
Lucy s Pól už predtým hovorili, že cez najbližší víkend by sme išli niekam na lov. Niekde ďalej do lesov, kde sú rôzne zvieratá.
Tu by malo teraz aj tak svietiť slnko, takže určite niekam ideme.
A mne sa vážne veľmi nechce. Ovela radšej by som zostala tu a dozvedela sa niečo o vlkoch čo sa premieňajú na ľudí.
A vtom mi niečo napadlo. Teda skôr na mňa niečo zakričalo.
Bola to Mia vedľa mňa, ktorá sa práve od neznámeho dievčatá dozvedela, že v tom obchode majú teraz zľavy.
,,O akom obchode sa to rozprávate?" Zapojila som sa do ich debaty.
To dievča sa kus zľaklo. Podľa jej myšlienok som zistila, že má s Elenou zemepis, a keď sa skúšala s ňou rozprávať, tak ju takpovediac ignorovala. Takže si myslela, že aj ja som taká. Našťastie mi Mia veselo vysvetlila o čom sa rozprávajú. Obom s Olíviou hneď napadlo, že by som mohla ísť s nimi aj ja, ale nevedeli, či by som súhlasila.
,,No, ja mám oblečenie a nakupovanie docela rada." Nenápadne som im naznačila, že chcem ísť s nimi.
,,Vážne? Bolo by super, keby si išla s nami." Naradovala sa Olívia. Prikývla som.
Nanešťastie sme už stáli pred učebnou španielčiny a profesorka sa už po chodbe pomaly blížila k nám.
Vošli sme dovnútra a sadli si na naše miesta. Ja som sedela s Olíviou a Mia s tým dievčaťom sedeli za nami.
,,Takže pôjdeš s nami zajtra  doobeda do toho obchodu na hlavnej ulici? Tento víkend tam majú výpredaj." Opýtala sa ma potichu Olívia, kým učiteľka prišla do triedy.

Keď som z španielčiny kráčala do jedálne, bola som šťastná, že sa takto môžem vyhnúť lovu. Lucy bude asi trochu smutná, že s nimi nepôjdem, a že zostanem doma sama, ale vždy je rada, keď sa s nikým zabávam. A určite bude rada, že som sa skamarátila s ľuďmi.
Teraz mám však zaujímavý problém. Ako mám Elene a Jasperovy povedať, že s nimi nejdem na výlet, o ktorom sme sa zatiaľ ešte nerozprávali.

Našťastie už ten problém vyriešili za mňa, pretože, keď som si k nim išla sadnúť, akurát sa o tom rozprávali. Jasper hovoril, že sa už nevie dočkať, kedy budú loviť vo veľkých lesoch a Elena sa zase tešila na chvíľkovu zmenu  prostredia, namiesto tejto školy, žiakov a učiteľov.
Inak by som bola veľmi rada išla s nimi, lebo toto mám veľmi  rada. A pri love ma oni vždy berú ako skutočného upíra a to asi aj vďaka mojej rýchlosti.
Ale takýchto výletov si ešte užijem dosť, teraz je pre mňa podstatnejšie stretnúť sa s niekým kto ma nepozná a predsa ma ľúbi, tak ako mi to on povedal.