Polovičná Hviezda

19. Vlk

Keď sme sa potom s Tarou rozlúčili, keď už bolo veľa hodín a ona mi ukázala v myšlienkach cestu, po ktorej sa dostanem k svojimi domu, nebežala som, rovno tam.
Zostala som chvíľu v lese a rozmýšľala o všetkom, čo som sa práve dozvedela.
Tara mi hovorila, ako je pre nich  ich spriaznená duša životné dôležitá. Aký je význam toho celého spojenia.

Hovorila mi o tom, že  je to láska na celý život. Ale hovorila mi len fakty z legiend, vyhýbala sa priamemu označeniu alebo odpovedi
A ja som ju úplne chápala .

Viem, čo pre upírov znamená láska na celý život. Vidím to u Lucy a Pola každý deň. A pre nich je to navždy rovnaké, navždy a naveky.

Popravde, nikdy som si nemyslela to, že nájdem niekoho, koho budem ľúbiť celý život. A tak podobne. Čítala som o tom v mnohých knihách, ale nikdy som si to neprdstavila ako seba.
Je pravda, že Henryho mám rada, vážne.
Ale ja tak. Ani neviem prečo vlastne.

Behala som po lese, ale držala som sa neviem prečo hranice, či skôr miesta, ktoré nepatrí nikomu.
Chytila som si pár zajacov a nejakú tú menšiu stratenú srnku. Aby ma zajtra ten zvláštny odpudzujúci pach vlkolakov veľmi nedráždil.
Slnko už pomaly zapadalo, lenže mne sa neviem prečo veľmi nechcelo ísť domov. Bolo príjemne byť takto vonku.
Predtým, Keď sme bývali v bývalom meste a nechodila som do školy, rada som v lese pozorovala východ a západ slnka, bolo to také zvláštne čarovné. A tento okamih mi to pripomenul.
Zrazu ma zo zamyslenia a spomínania niečo, nejaký zvuk, prebralo.
Prekvapene a rýchlo som sa otočila za seba.
A tam, pár krokov za mnou, stál vlk. Veľký vlk, ktorého som pred pár dňami videla vo svojom sne. Bol takej istej peknej hnedej farby, rovnako milo sa na mňa pozeral, stál a čakal, tak ako vtedy. Bol to Henry.
Buď som bola tak zasnívaná a zamyslená, že som nepočula ani jeho myšlienky, či  kroky, alebo na nič nemyslel a našľapoval veľmi potichu.
Usmiala som sa na neho. Nebála som sa, tak ako na začiatku v tom sne. Bol veľmi pekný. Zastavil sa mi dych, natiahla som pred seba ruku, tak ako vo sne, chcela  som sa ho dotknúť, zistiť, že je to skutočné, že to nie je len ďalší sen. Ale zarazila som sa. Zrazu som čakala, že začujem hlas mojej mamy, tak ako vtedy. Lenže nie, najprv som nezačala vôbec nič, ale po chvíli sa nejaký hlas skutočne ozval. Nebola to však moja mama, našťastie. Bolo ich však viac.

Je fakt pekná... pomyslel si niekto.
Vyzerá byť dosť prekvapená, ale na to, že práve prvý krát vidí obrovského vlka, nie je podľa mňa vystrašená dosť. Povedal druhy hlas.
Hej, lebo už videla teba, ako na ňu útočíš... zasmial sa prvý hlas.
Buďte už ticho, obaja. Rozpoznala som Henryho hlas.
Pochopila som o čo tu ide. Boli to Ben s Jamesom, boli premení na vlkov a myšlienkami sa spolu rozprávali a asi aj videli to, čo videl Henry, čiže mňa ako sa prekvapene pozerám. Lenže asi nevedeli, že ich počujem aj ja, takže som sa aj ďalej tvárila, že sa pozerám iba na veľkého vlka stojaceho Predo mnou. Ale Henry vedel, že ja ich počujem, tak povedal aj mne aj im.
Dnešná porada bola zaujímavá, asi by o tom mala vedieť aj ona.
Samozrejme, ak ju chceš vystrašit ešte viac, kľudne jej zajtra povedz o tom, čo sme dnes riešili. Zistila som, že to je Ben.
Myslím, Že by o tom mala vedieť, týka sa to aj jej, keď už kvôli tomu volali aj teba. Povedal, teda skôr, pomyslel si James.
A ja si myslím, že by ste sa už mali premeniť naspäť. Okrykol ich Henry.

Snažila som sa čo najviac zakrývať zvedavosť a mierne zdesenie, z toho čo som práve počula. Čo by sa malo týkať aj mňa? Ostatní zistili, že sa Henry pripútal k polovičnému upírovy a im sa to nepáči? Viem, že nás nemajú radi, ale že až tak, že by sa nahnevali...? A naviac Tara hovorila, že je pre nich dôležitá ich spriaznená duša, takže...
Nedávalo mi to zmysel, nerozumela som vôbec ničomu.