Polovičná Hviezda

22. Preteky

Potom sme sa išli pripraviť na tie, pre nich veľmi nedočkavé, preteky.
Tara sa tam doťahovala s Benom, že aby to bolo vyrovnanejšie, tak bude bežať so mnou, a budú to preteky chlapci proti dievčatám.
Ben protestoval, že to nebude fér, keď Tara je takisto vlk.

James sa na nich smial a ja som iba na všetko prikyvovala  lebo som sa už začala strácať v ich rozhovoroch a rôznych myšlienkach.

Nakoniec sa Ben predsa len vzdal, aj keď to robil iba aby dráždil Taru, nie len pretože Tara mala lepšie argumenty, ale aj preto, že na ňom bolo vidno, že by pre ňu urobil čokoľvek.
Videla som ako nad tým James prekrútil oči.
Teraz, keď sa Tara, k Benovy pripútala, je Ben najšťastnejší ako môže byť. Pokrčil Henry nos nad svojom bláznivým  kamarátom. Nenápadne som sa usmiala a prekvapene sa na nich znova pozrela. Zaujímalo ma, kedy sa ku nemu mohla pripútať, a prečo mi to Tara včera nepovedala. Bolo to preto, že ma sotva spoznala a ja som z polovice ich nepriateľ a ona sa so mnou nechcela deliť o takéto veľké tajomstvo ?
Akoby mi Henry vedel čítať myšlienky mi na moje otázky odpovedal.
Tara sa k nemu pripútala včera, keď za ňou večer prišli.
Zamracila som sa, ako je možné že On vie na čo myslím Ja? Aj na toto mi odpovie?
Zrazu ma chytil za ruku a odtiahol ma nabok kúsok ďalej od nich, aby nás nepočuli. Aj keď si myslím, že vlci majú veľmi dobrý sluch a minimálne James, ktorý nie je zapletený do rozhovoru medzi Tarou a Benom, nás bude aspoň trocha počuť.

Henry mi dal ruky na ramená a pozrel sa na mňa.

Díval sa na mňa tak, ako doposiaľ nikto. Akoby som bola nejaké umelecké dielo, alebo západ slnka, ktorý videl po prvý krát. Chytil ma za líce a prstom mi pohladil tvár.
,,Vieš, že to nemusíš robiť?" Povedal mi.
,,Ale, samozrejme, že musím.
Neverím že niekto je rýchlejší ako upíri."
Usmiala som sa na neho.
Začula som za sebou tichý ľudský krik, ktorých sa rýchlo, ale pomaly, za zvuku jemného praskania kostí, zmenil na tiché zvieradsie vrčanie. Po chvíli som zistila, že to nebol iba jeden hlas, ale až dva. James s Benom sa premenili na vlkov.
Celá tá premena je fakt zaujímavá. Chvíľu predtým, ako sa premenili, som v ich mysliach videla, ako na to myslia.
Čo povieš. Neuveriteľné však? Povedal mi v myšlienkach Henry, keď som sa otočila.
Prikývla som. Bolo to neuveriteľné.

Ha, že nie. Ozval sa Ben, vedela som, že majú dobrý sluch.
,,Veď upíri sú predsa známi tým, že sú najrýchlejšie bytosti." Povedala som viac menej aj Benovy.
A tak isto aj svojou silou, čo som však nepovedala nahlas. Ben sa o tom už aj sám predtým presvedčil.

Prekvapenie som sa pozerala na dvoch vlkov stojacich na miestach, kde pred chvíľou stáli James s Benom.

Sleduj ma. Povedala mi v myšlienkach Tara. Otočila som sa k nej. Pozrela sa na mňa a potom sústredene presunula svoj pohľad pred seba. Sústredila sa na jednu jedinú myšlienku, obraz vlka a to ako sa na neho premieňa. Zhlboka sa nadýchla, zavrela oči, natiahla ruky pred seba a pomaly sa naklonila do predu.
Lenže nedopadla na ruky, dopadla na štyri. Behom sotva minúty sa predpmnou zrazu premenila na vlka.
Úžasnuto som sa na ňu pozerala, a neuvedomila som si, že mi až padla sánka.
Premieňa sa opatrne a pomaly... Poznamenal len tak Ben. Myslel si totiž, že ho Tara počas svojej premeny ešte nebude počuť.
Tá, teraz už ako vlk, zatriasla hlavou, aby zahnala bolesť z premeny a mierne hučanie v ušiach a pozrela sa na mňa; Skvelé, no nie.

Fascinovane, alebo ani neviem ako prekvapene by som to mala povedať, som na nich všetkých pozerala.
Súhlasné som prikývla na Tarine myšlienky. Fakt to bolo skvelé a neuveriteľné pozerať sa na to, ako sa zrazu z človeka stal z ničoho nič vlk. Nikdy by mi vážne ani nenapadlo, že by čokoľvek také mohlo byť možné.