Polovičná Hviezda

4. Výlet

 Prvý deň na novej škole prebehol do cela dobre. Na prvej hodine, na dejepise, sme s Elenou len počúvali a písali si roky, dátumy a zaujímavosti, z ktorých pán profesor skúšal ostatných žiakov. Prišli sme akurát po začiatku školského roka, naschvál, aby sme sa vyhli všetkým vstupným testom, takže sme nič ani nemuseli písať, pretože už bolo neskoro. 

Druhú hodinu som ja mala chémiu, zase s profesorom  Belharthom. Kedže sa na hodinách niekoľko žiakov prestriedalo, rozhodol sa, že ma predstaví ešte raz. Potom sa ma ešte len tak pýtal či mám rada chémiu a dejepis a aké známky som mala na konci roka. Keď mi povedal, aby som si sadla na hocijaké voľné miesto v triede, do oka mi padlo jedno dievča, Olívia, sedela sama v druhej lavici v prvom rade od dverí. Dúfala, že si sadnem práve k nej, prečítala som si jej myšlienky a zistila, že bola so mnou aj na dejepise. Chvíľu som sa tvárila, že rozmýšľam, kam si mám sadnúť a nakoniec som si sadla k nej.

 ,,Ahoj." Pozdravila som ju. ,,Ahoj, som Olívia." Predstavila sa mi trocha prekvapená, že som si vybrala práve ju.  Odprevadila ma aj na moju ďalšiu hodinu, aby som sa náhodou nestratila na tejto veľkej škole, aj keď cestu som už vedela.  Predstavila mi aj svoju ďalšiu kamarátku Miu, s ktorou som aj mala ďalšiu hodinu, geometriu. Na obede mi obe povedali, aby som si sadla k ich stolu, kde už sedelo pár žiakov, ktorých pach krvi som už cítila na ostatných hodinách. Lenže ja som ich zdvorilo odmietla a išla si sadnúť k prázdnemu stolu, kde už sedeli Elena s Jasperom. Olívia so Miou už aj zabudli, že som sem prišla so svojimi súrodencami.     

,,Tak, ako to šlo?" opýtala sa ma Elena, keď som si k nim prisadla. ,,Docela, dobre. Mia a Olívia sú milé." Odpovedala som, aj keď viem, že oni náš rozhovor určite počuli. ,,A vy?" spýtala som sa možno trochu príliš veselo. ,,Šlo to fajn. Len si ešte treba zvyknúť na ich krv." Odvetila Elena a začala si dávať do úst kúsky natrhaného rožka.  ,,Je ich tu viac, ako na bývalej škole, takže sa ich vôňa mieša." Odvetil potichu Jasper, aby ho náhodou niekto nepočul. Pretože viacero žiakov bolo zvedavých na svojich nových spolužiakov, ale ako poznám Jaspera, a vlastne aj Elenu, odohnali ich od seba. Jasper sa napil pomarančového džúsu, ktorý mal položený na skoro prázdnej tacke, a striasol sa, pretože bol pre neho veľmi kyslí. Nieje až tak pravda, že nemôžeme jesť ľudské jedlo, môžeme, lenže nám, alebo skôr im, chutí inak ako ľudom. Pretože upíri majú inakšie chute a aj cítia veci inak ako vy ľudia. Džúsy a iné podobné nápoje im chutia napríklad veľmi kyslo, a chlieb a pečivo zase chutia akoby jedli iba papier. Ale cítia napríklad sladké, slané, alebo horké veci, pretože podobne chute má aj krv. Niektoré zvieratá majú krv sladšiu a iné zase bez chuti. 

Nepovedala som vám to, naša rodina sa živí iba zvieradsov krvou.            A pre mňa, ako polovičnú toto neplatí, niektoré ľudské jedlá mi chutia rovnako ako vám. Preto  Lucy tak rada varí pre mňa rôzne veci. A preto sa na mňa Elena s Jasperom teraz prekvapene pozerajú, keď sa zahryznem do šalátovej žemle, ktorú som si dnes na obed kúpila.  Vlastne, včera som na love nebola a dnes ráno som ani nejedla raňajky. Takže teraz som bola aj hladná.

  Poslednú  hodinu, za obedom, som mala s Olíviou a s Miou španielčinu. Učila nás profesorka Buttersová   , ona bola za dnešný deň jediná, ktorá odo mňa nechcela, aby som sa predstavila pred celou triedou, iba mi dala učebnicu a posadila ma do zadnej lavice vedľa Mie. V jej myšlienkach som si pozrela, že je dosť nahnevaná a že nemá rada nových žiakov, takže mi hneď došlo, že ju o tom musel presvedčiť Jasper, keď s ňou mal dnes hodinu.          Španielčina nie je môj najobľúbenejší predmet, keď Elena predtým chodila do školy a ja som bola doma sama, učila som sa slovíčka z jej zošita. Takže, keď dnes profesorka Buttersová skúšala ostatných zo slovíčok z bývalej lekcie, viaceré som vedela a to som si ich ani nemusela prečítať v myšlienkach ostatných žiakov. Na konci hodiny sa staršia  profesorka rozhodla, že bude opravovať ich  písomky, lenže keď zazvonilo a žiaci odchádzali  z triedy, porezala sa na jednom teste a z prsta jej kvapla jedna kvapka krvi. Stála som akurát ako posledná pri dverách, keď som jej krv zacítila, rýchlo som sa za tým pachom otočila a moje oči sa zaleskli. Ľudskú krv som takto zblízka asi ešte nepocítila. Vtom ma chitila Mia za rameno a prebrala ma, ,,Tak ideš?" Otočila som sa k nej, ale ešte raz som sa rýchlo pozrela znovu na profesorku, ktorá si porezaný prst strčila do úst. Prikývla som a nasledovala Miu von z triedy.