Polovičná Hviezda

21. Načasovanie

Uvedomujete si koľko vecí je v našich život o načasovaní?
Načasovanie ovplyvňuje našu rodinu, našich priateľov.
Všetko má byť v správny čas na správnom mieste, alebo v nesprávny čas.

Čo, keby by ste prišli neskoro, alebo nepovedali niektomu to, čo ste potrebovali povedať?
Čo keby som Ja ten prvý deň v škole nebola utiekla do lesa... A náhodou nestretla Henryho a Bena s Jamesom?
Alebo, keby som Elene povedala hneď vtedy, keď sme prišli domov, že ma vystrašila krv profesorky?
Čo, Keď ste niečo zle načasovali?
Zmenilo by sa niečo? Trochu? Veľmi?
Čo keby som do toho lesa a na tú lúku prišla hoci aj o desať minút neskôr?

Môžu minúty, alebo aj sekundy
zmeniť navždy nás život?

Ležala som na gauči a predsa len som dala šancu jednej knihe. Zrazu som bola tak začítaná, že som si ani nevšímla ako slnko vystúpilo na oblohu. Zobrala som jednu z Eleniných kníh a ten príbeh bol taký zaujímavý, že som ho proste musela dočítať dokonca.
Keď som si uvedomila, že by bolo dobré pozrieť sa na to koľko je hodín, až som sa preľakla.
Rýchlo som upratala veci v obývačke bežala do svojej izby. Zobrala som čisté oblečenie, to, čo malo by vypraté ako posledné, aby na ňom bol čo najmenej pach upírov. A pre istotu aj rýchlo osprchovala. Obliekla som si dlhé džínsy a tenké tričko, vlasy som si zopla členkou čo si si včera kúpila s Olíviou a nechala si ich rozpustené.
Snažila som sa čo najmenej chodiť po dome, aby sa na mňa nechytil pach.
Potom vyskočila z okna a bežala na dohodnuté miesto.
Keď som sa doma pozerala v izbe na hodiny, bolo o tri minúty deväť, takže idem akurát dobre. Bežala som lesom a rozmýšľala, aký asi vážne môžu byť vlci rýchli. Tešila som sa, ale aj trocha bála. Čo by si myslela Lucy, keby vedela pravdu.? Bola by veľmi nahnevaná. Mala som jediné pravidlo a aj to som porušila. Nemala som sa priblížiť k obyvateľom dediny a oni teraz ma mňa čakali. Ale bolo divné, že aj oni sa chceli stretnúť so mnou. Upírov nenávidia, ale mňa chcú spoznať. Zaujímavé. Pridala som do kroku. Nevedela som ako dlho s tu s nimi dnes budem, ale ani to, kedy sa vráti domov moja rodina. Povedali, že prídu na obed, ale kľudne môžu prísť aj skôr.
Už som sa blížila k lúke, cestu som už vedela automaticky, takže som sa vôbec nevychýlia zo smeru, iba trochu spomalila, keď som zrazu započula hlas. Patril mojej mame. Bolo to divné, už dlho som ju nepočula a ani som si nemyslela, že ho ešte počuť budem. Almália, oslovila ma. Teta Ines mi vždy hovorila, že moja mama ma chcela nazvať Amáliou, ale vyhovorila jej to, že to vraj také meno neexistuje. Tak ma teda nazvala Améliou.
Ten hlas ma prosil, aby som si to rozmyslela, aby som za tými vlkmi nechodila. Hovorila mi, že je ešte čas, čas vrátiť sa domov. Domov, prečo mi to stále opakuje? Nechápem, Čo to znamená. Domov, domov je moja rodina, Lucy a Pól a Elena s Jasperom. A ešte aj Teta Ines, ktorá ma vychovala. Lenže už dosť dlho som o nej nepočula. A potom možno môj otec, ale asi nie, on nie je moja rodina, nikdy sa o mňa nezaujímal a ja som ho nikdy ani nevidela, takže on nie. A kto vlastne môže ešte patriť k mojej rodine? Možno ak...
Vlastne...
Nechcela som už počúvať ten záhadný hlas mojej mami, ktorý ma neviem prečo varoval pred stretnutí s vlkmi. Varovať by ma mohla iba ak pred nejakým nebezpečenstvom, lenže pri nich mi nič neohrozí. Oni sami sa chceli so mnou stretnúť. A čo iba Ben sa vtedy iba proti mne rozbehol, to nič nebolo. A aj Tara je rada, že ma spoznala. A naviac som Henryho spriaznená duša, ako to oni nazývajú, a on by mi neublížil. A verím, že ani ostatní nie. Tak v čom je potom problém, prečo moja mama, teda jej hlas, nechce, aby som sa s nimi stretla. ?
Ju snáď niekto tiež takto varoval a zastavoval, keď sa stretávala s mojim otcom? O tom pochybujem. Nikto nesmel vedieť, že sa zaľúbila do upíra. No a nie je divnejšie, že sa človek zamiluje do upíra, ktorý sa, len tak mimochodom, živý krvou, ako to, že sa polovičný upír zaľúbi do vlkolaka.
Páni, zaľúbi, príde mi to zvláštne, to takto povedať. Aj keď je to pravda. Ľúbim Henryho. A tak asi aj moja mama ľúbila môjho otca, lenže to ju aj zabilo... Že by ma chcela ochrániť pred smrťou... som predsa z časti nesmrteľná...