Polovičná Hviezda

16. Nakupovanie

,,Čo je, čo sa deje? Dnes si celú dobu nejako mimo. Stalo sa niečo?" Opýtala sa ma Olívia, keď sme prechádzali uličkami mesta.

Na jej otázku som mala dve odpovede.
Jedna z nich bola tá, že to je asi prvý krát, čo som sama medzi ľuďmi, a nikde nablízku nie je niekto koho poznám. Asi som trocha precenila svoju odolnosť voči ľudskej krvi. 
Oliviu poznám sotva týždeň, a aj tak je teraz mojou jedinou oporou, tu uprostred mesta. Nepoznám tých ľudí, ich krv, ich pach a zvuk ich bijucich sŕdc, na mňa kričí z každej strany. Našťastie sa spolu s nimi ozývajú aj ich myšlienky a hlasy. My upíri máme dobrý sluch a hlasy ľudí dobre počujeme aj z diaľky, u mňa to nie je veľmi veľká výnimka. Takže mi to teraz lomcuje uši. Našťastie sme neišli po hlavnej ulici, ale po bočných uličkách. 

Lenže dnes je sobota, doobeda, je pekne, svieti slnko a je teplo. Takže vonku je asi celé mesto. Už zase ľutujem, že som sa dala nahovoriť, na túto ľudskú zábavu. Ale budem to musieť nejako prežiť.
Ďalšia vec, okrem ľudskej krvi, myšlienok, slnka a tepla, čo by mohla byť odpoveď na Olíviinu otázku, je, že sa už neviem dočkať, kedy môžem ísť za Henrym. Neviem sa dočkať ďalšieho stretnutia, ale hlavne aj toho, že spoznám aj Taru. Bolo by super, keby tam mohli byť aj Ben s Jamesom, ale s nimi sa môžem stretnúť asi až zajtra.

Lenže ani jednu vec som Olívii povedať nemohla, takže som jej povedala jednoduchú výhovorku, čo zaberie vždy a ani nie je ďaleko od pravdy.
,,Nič sa nedeje. Ja len nerada chodím niekam, kde je veľa ľudí."
A nenápadne som pridala do kroku, aby sme čo najskôr dosli k tomu obchodu, kam sme mali namierené.
,,Tak to ťa chápem, ani ja nerada chodím preplnenými uličkami. Ten obchod už je tu za rohom." Povedala mi a ďalej sme nasledovali Miu a to dievča, volá sa Emma, rovno po ulici okolo rôznych obchodov, a potom zahli za roh, kde už stál ten sľubovaný obchod.
,,Super, konečne." Vydýchla si Mia, keď sa zastavili pred obchodom. ,,Toto je ten najlepší obchod. Majú tu vážne všetko. Šaty, topánky, doplnky, úplne hocičo na čo len pomyslíš." Vysvetľovala mi, boli sme za nimi len pár krokov.
,,Mohli by sme potom zobrať Améliu k tej výbornej zmrzline a potom ukázať park." Navrhla Olívia, ktorá nemala v pláne celé doobedie stráviť v obchodoch.
,,Áno, mohli by sme potom ísť aj k fontáne." Navrhla aj Emma.
Mia si v myšlienkach povzdychla, že nebude môcť byť v tomto obchode tak dlho, ako by chcela. Ale bola nadšená, že mi pôjdu ukázať mesto.

,,Dokedy môžeš byť s nami vonku?" Opýtala sa ma Olívia, keď sme vchádzali dnu.
,,Čo ja viem, nepovedali mi kedy presne sa mám vrátiť domov." Odpovedala som jej a rozhliadla sa po obchode.
To je čudné, sú v meste iba pár dní a nestarajú sa o to, kedy príde ich dcéra domov? Nechápala v myšlienkach.
Nepatrne som sa pousmiala, nevedela som, čo by som im mala povedať. Aj keby Lucy a ostatní boli doma, nepovedala by mi presný čas, kedy by som sa mala vrátiť domov. Je rada, keď sa rozprávam s ľuďmi. A nestará sa o tom, kedy prídem domov. Nič sa mi nemôže stať, domov probehnem rýchlo.
,,Mne moja mama povedala, že mám byť doma najneskôr o dvanástej, lebo jej musím pomôcť s prípravou oslavy mojej sestry." Povedala nám Emma, keď stála pri stojane s nejakými vecami.
Celý obchod bol docela veľký, aj keď zvonku tak veľmi nevyzeral. Bol zaujímavo usporiadaný. Ja som jeho systém rozlustila rýchlo. Napravo od dverí boli topánky, na stenách boli police s krabicami a vystavené topánky.
Naľavo bolo zase oblečenie. Najprv také tenké letné veci, rozdelené zvlášť pre mužov a pre ženy. A potom ďalej boli aj všelijaké šaty, tričká, sukne, videla som športové oblečenie a ďalšie také veci, ktoré ma veľmi nezaujímali.
Až ďalej v obchode boli zaujímavejšie veci, všelijaké šperky a doplnky.

Olívia išla postupne po obchode, nemala jasný nápad, ako Mia či Emma, či by si chcela kúpiť. Pozerala si rôzne topánky a ja som sa tvárila, že si ich takisto pozerám.
Nemám veľmi rada nakupovanie, občas s Elenou chodíme na nakupy, ale Elene vie vtedy presne čo chce a ja jej viem hneď pomôcť to nájsť. Takéto pomalé prechádzanie a obzeranie sa ma veľmi nebaví.