Polovičná Hviezda

15. Hviezdy

V legendách a mýtoch sa o upíroch spomína, že vynikali svojou neobyčajnou krásou a výnimočnosťou. Ich tvár bola mŕtvolne bledá, vlasy čierne ako havranie krídla, pery červené ako krv a pri pohľade do jej tmavých (alebo červených) očí ste mohli vidieť bábiku. Hovorilo sa aj o tom, že ich oslabia náboženské predmety (kríž, svätená voda) alebo veľmi známy cesnak, prebodnutie kolom, spálenie, a samozrejme, slnko. Avšak pravda je taká, že to pravda nie je. (skoro nič z toho)
Slnko im ublížiť nemôže, iba sa od ich pokožky odrazí, ako od zrkadla.
Ich pokožka je mrazivo studená, dá sa prirovnať ku kúskom ľadu.

Veď aj upíri sú zamrznutí,
zastavení v čase, keď boli premenení...

Boli sme len tak na lúke, ticho a užívali si chvíľu zapadajúceho slnka. Henry rozmýšľal o tom čo som povedala, ale aj o tom  mojom bozku. A o tom som aj ja rozmýšľala. Môžnože som to ano nemusela urobiť, ale chcela. Aj keď vlastne ani neviem prečo.

Slnko pomaly zapadalo a začali vychádzať prvé hviezdy. Henry mi rozprával o ich svorke, o tom kto je ich Alfa, už viem, že to je vodca ich svorky. O tom ako sa premenil James a o tom ako príchod mňa a mojej rodiny, povedzme že viacerých potešil, pretože sa chceli pridať k svorke. Hovoril mi o Tare, o tom ako sa spolu často hľadajú o hlúpostiach, a tak podobne. Ja som ho nadšene počúvala. Bolo to zaujímavé počúvať.
Potom, keď už bola väčšia tma a hviezdy boli jasnejšie, mi Henry začal ukazovať súhvedzia.

  ,,Poznáš suhvedzia?" Opýtala som sa prekvapene, ale aj nadšene.
,,Vlastne, viem len kde sa nachádza súhvezdíe vlka,to všetci vieme už od mala. Ale viem, že niekde blízko neho je aj škorpión. "
,,Aha. Áno, škorpión a váhy by mali byť niekde viac na severe. Aha tamto." Prikývla som a prstom som skákala medzi hviezdami a hľadala súhvezdíe škorpióna, ktoré ja viem nás kedykoľvek, ale nikdy som si asi ani neuvedomila, že sa pri ňom nachádza aj súhvezdie vlka.
,,A Ty poznáš súhvezdia?" Opýtala sa ma.
,,Iba niektoré. Viem kde by mal byť drak,..." Oči som mala úpriamene na oblohu, ale Henry sa pozeral stále na mňa. Asi stále nemohol uveriť, že som tu, že som tu s ním a  spolu sa pozeráme na hviezdy.
,,...Alebo... tam niekde je asi labuť. " povedala som a prstom som naznačila miesto, kde by sa súhvezdíe labute asi malo približne nachádzať.
,,Áno, už to vidím. " povedal nadšene.
Vlastne,  hviezdy som mala rada stále, ale vždy som sa na nich iba pozerala. Elena s Jasperom mi raz rozprávali o tom, ako sa hviezdy zmenili, od doby keď žili. Že odkedy žijú tento nesmrteľný večný život, radi sa pozerajú na oblohu a na to ako sa postupne mení. Príde mi to vždy také zvláštne, keď o tom začnú hovoriť, o tom ako žili pred sto rokmi.
Elena má rada súhvezdíe Havrana, pretože niekde blízko pri ňom sa nachádza súhvezdíe Panny a to je jej znamenie.
Moje je škorpión.

Zrazu Henry už nerozmýšľal iba o hviezdach, rozmýšľal o mne. ,,Máš rada hviezdy, rada ich sleduješ?" Opýtal sa ma.
,,Áno, mám ich rada, sú také jasné a žiarive. Celú večnosť putujú po oblohe vo svojich obrazcoch. Každá má svoje miesto. Nikdy nezhasnu. Aj keď v skutočnosti sú to iba zamrznuté kúsky ľadu, aj tak vyžarujú svoje svetlo a jas." Zamyslela som sa nad svojou definíciou hviezdy.
Ani som si neuvedomila, že Henry sa ma v podstate pýtal niečo iné.

,,U nás sa hovorí, že každý z nás má svoju spriaznenu dušu ukrytú vo hviezdach a bohyňa mesiaca nám ju pošle na zem v chvíli, keď to najmenej čakáme." Povedal mi.
Nemusela som si pozerať jeho myšlienky, hneď som vedela, že ja som jeho hviezdou.
Nemo som sa pozerala na nekonečnú oblohu plnú hviezd a malých mrakov.
Je to smutné, keď mraky zakryjú hviezdy.

,,Ty si nosíš so sebou tiež jednu hviezdu." Povedal mi po chvíli a zobudil ma z rozmýšľania. Najprv som nechápala, čo tým myslel, ale potom som si uvedomila, že hovoril o mojom náhrdelníku čo mám na krku, a čo sa teraz jemne leskol.
,,Ten patril mojej mame. Je to jedna z mála vecí čo po nej mám." Povedala som sa zobrala som si do ruky malý prívesok hviezdy, čo som mala okolo krku.
,,Aha, prepáč. To som nechcel." Ospravedlnil sa mi. O mojej mame nič nevie, jediné čo tak som povedala, že bola človek. A on asi pochopil to bola.
,,Vporiadku." Povedala som mu a usmiala sa na neho.
,,Neviem či je to tak aj u iných upírov, ale každý z mojej rodiny má nejaký predmet, alebo vec, čo mu pripomína jeho predchádzajúci ľudský život. A keďže ja som predtým nežila, tak môj talizman je mamin náhrdelník mojej mami." Vysvetlila som mu.
,,Aha, zaujímavé." Odpovedal. Vážne ho to zaujímalo. Všetci z jeho, no dediny, si vlastne mysleli, že upíri si už svoj ľudský život nevšímajú a postupne ani nepamätajú. Že sa nechcú vracať alebo viazať na niečo čo už nemôžu vrátiť, či zmeniť. Je pravda, že postupom času upíri zabudnú na svoju minulosť, na detstvo a ľudské zážitky. Ale niektoré spomienky si pamätajú aj po mnohých desiatkach rokov, keď sú pre nich dôležité a nejako veľmi cenné.
,,Áno, veľmi si to strážia. A čím dlhšie žijú, tak tým mocnejšie silnejšie si to bránia.  Bránia si svoje jediné spomienky, na svoj ľudský život. Väčšinou sú to šperky, malé predmety, prstene a tak. Niektorí upíri si to bezpečne schovajú, a niektorí si to so sebou nosia stále." Pokračovala som.

Áno, Elena má krásny drevený náramok, ktorý má vždy uložený vo svojej šperkovnici. Nosí ho iba občas, na významné udalosti a tak. Je veľmi pekný a Elena sa o neho aj dosť bojí, bol to totiž darček od jej matky, keď bola malá. Hovorila mi, že v detstve s mamou nemala veľmi dobrý vzťah. Preto si ten náramok tak váži a cení.
Naopak Lucy má ako svoj cenný šperk sponu do vlasov. Krásnu, V tvare motýľa, ktorou si rada zapína vlasy, keď sa češe a robí si jeden zo svojich starodávny staromódnych účesov.
Jasper má zase odznak, ktorý dostal, keď so svojou jednotkou, počas prvej svetovej vojny, zachránili životy ľudí z mesta, počas, neviem ktorej bitky. Áno presne, Jasper, keď žil, bojoval v prvej svetovej vojne a tak na hodine profesora Belharta muselo byť veselo, keď rozprával príbehy čo zažil jeho starý otec, ktoré si prečítal v jeho denníku. A určite doniesol aj svoj odznak. Jasper si nenechá ujsť šancu ani príležitosť, aby ukázal čo vie, aj keď nepovie, že odkiaľ to vie.
Pólovou spomienkou na jeho minulosť, sú jeho staré vreckové hodinky. Nenosí ich stále so sebou, ale ani ich nemá niekde schované. Nepovedal odkiaľ ich má a ani to, aké sú staré, ale je jasné, že sú staršie ako on, a predsa aj dnes fungujú.

Ďalšie ticho som prerušila ja svojou otázkou.
,,Rozmýšľala som o tej vašej schopnosti pripútať sa k niekomu." Povedala som.
,,dobre a..." Čakal na čo narážam             a trochu sa bál kam tým smerujem.
,,Myslela som,... máte aj ine takéto tajomné schopnosti?" Opýtala som sa.
,,my to nenazývame tajomnými, pre nás  je to všetko normálne. Ale ak tak rozmýšľam, tak by to mohlo byť, že keď sme vo svojej vlčej podobe, môžeme sa medzi sebou navzájom počuť. Počujeme si akokeby myšlienky jeden druhého a takto sa rozprávame." Povedal mi, ale chvíľu rozmýšľal čo mi má vlastne povedať.
,,Aha, zaujímavé." Prikývla som.
,,zaujímavé, nič viac? Myslel som si, že  budeš prekvapená, z tých našich tajomných schopností, ako si sama  povedala." Prekvapene nechápal.
,,Tak no, vlastne... Počuť v hlave cudzie myšlienky, nie je pre mňa práve prekvapením." Rozhodla som sa, že mu tiež poviem pravdu.
,,ako to?" Stále nechápal a bol prekvapený ešte viac.
,,Tak no, ja. Počula som tvojich kamarátov ako sa takto rozprávajú. Ja,  totiž počujem myšlienky tých čo sú pri mne blízko." Tiež som nevedela, ako to mám povedať.
,,Ako blízko je pre upírov blízko?" Opýtal sa, akoby mu nevadilo, že som mu práve povedala, že počujem všetko čo si on tetaz myslí.
,,hmm, pól kilometra?" Opatrne som sa opýtala.
,,Vau, tak toto je fakt zaujímavé. Starší vlci hovorili, že upíri majú rôzne schopnosti, ale toto som nečakal. A počúvaš aj moje myšlienky?" Bol prekvapený, ale aj nadšený. Asi nie som jediná, čo nevie všetko o existencii mýtických tvorov.
,,No ano. Ale snažím sa nepočúvať všetkých, alebo ked sa s niekým väčšinou rozprávam." Povedala som a vyhýbala som sa jeho pohľadu.
,,No tak toto je fakt zaujímavé. James s Benom budú prekvapení, keď zistia, že upíri majú také zvláštne schopnosti. "
,,Ale prosím nikomu to nepovedz, niektorí sa so mnou potom nechcú rozprávať, ked vedia, že viem na čo myslia."
,,dobre sľubujem."

Pripadalo mi divné, že keď som sa ja opýtala na ich zvláštne a tajomné schopnosti, povedal, že to je pre nich prirodzené a nie zvláštne, že sa navzájom počujú v myšlienkach niekoho iného.
Ale zase, keď ja som mu povedala o upírskych schopnostiach, tak bol prekvapený, a pre mňa to zase bolo ako niečo normálne a prirodzené.
Tak ako si ja neviem predstaviť Elenu a Jaspera, bez ich schopností, tak asi aj vlci si nevedia predstaviť seba bez ich schopnosti počuť si navzájom myšlienky.
Je to zaujímavé, koľko toho ani oni nevedia o upiroch, asi je toho možno aj viac.
Takže mi ani nevadí, Že ja o nich neviem skoro nič, viem iba to čo som videla a čo mi povedali.

,,Už by som asi mala ísť." Povedala som, keď som si uvedomila, ako celá obloha stmavla. Vôbec som nemala poňatia o čase.
Povedala som Henrymu, že keďže moja rodina nie je doma, zajtra poobede sem určite prídem. Nepovedala som mu o sľube, čo som dala Lucy, že nevyjdem z domu a nebudem sa zaujímať o tajomnú dedinu. Aj keď tetaz už pre mňa tajomná nebola.
Henry mi povedal, že zajtra poobede budú mať stretnutie svorky, takže James s Benom nemôžu prísť. Ale, že pravdepodobne, či skôr určite, príde sem aj jeho sestra Tara, pretože ma chce spoznať a stretnúť sa s polovičným upírom, pretože o jeho existencii nikdy nepočula.

Keď som odchádzala, nevedel ako sa má rozlúčiť a aj sa snažil na nič nemyslieť. Tak ma len prstami pohladil po líci. Ani ja som nevedela, čo by som mala povedať, tak som sa len usmiala, otočila a rýchlo bežala preč.

[ Mám veľmi rada hviezdy. Rada ich pozorujem a spájam, pričom vytváram nové súhvezdia 😆
Ale taktiež rada hľadám aj normálne existujúce súhvezdia. Najradšej mám  znamenia zverokruhu.
Dúfam, že Vám nevadí, že som to pridala k svojmu príbehu....]