17. Tara

277 21 3
                                    

,,No ták, kedy už konečne príde?" Pýtala sa netrpezlivo Tara Henryho.
,,Veď vydrž, určite tu bude každú chvíľu." Odvetil jej Henry.
Tara bola netrpezlivá a nedočkavá a Henry bol zase nahnevaný z Tary.
Nestála som ďaleko od nich, ale bolo to dosť, aby ma nevideli a  ja som ich mohla počuť.

Stála som tam a rozmýšľala, že som vlastne ani nebola na lov. Mala som v pláne chytiť  nejaké zviera predtým ako sa s nimi stretnem, lenže už bolo neskoro, a ja som meškala.
Mala som si to lepšie premyslieť, podrobnejšie to naplánovať, aby som všetko stihla. Aby som tu bola načas, ale aby som si stihla uloviť nejaké zviera. Ach jaj, no nič, už to nezmením. Nabudúce si musím dať lepší pozor. Hmm, nabudúce. Nabudúce už si nedám dokopy do jedného dňa stretnutie s ľuďmi a potom aj s vlkmi. Už nie. Nabudúce, si dám ovela väčší pozor, aby som to urobila správne. A nespravila takú chybu ako teraz.  Na ďalšie stretnutie už budem prípravená.
Povzdychla som si.
Ich pach a pach ich krvi bolo cítiť dosť ďaleko. Bolo to iné, ako keď som ho cítila prvý krát, keď som stretla Henryho, Jamesa a Bena. Bolo to silnejšie, ale asi viem prečo.
Keby som sa len tak prechádzala po lese a niekde v diaľke ho zacítila, okamžite by som sa otočila a bežala  opačným smerom. A aj teraz, keby som nevedela, že sú  to oni a čakajú na mňa, keby to nebol Henry, tak by som už dávno bola preč.
Ich pach mi totiž hovoril, aby som sa od nich držala ďalej. Bolo to zvláštne. Ale nechcela som nad tým špekulovať, aj tak by som na nič neprišla.
Rozmýšľala som asi tak dve sekundy a po asi polovici ďalšej, som sa rozhodla vykročiť vpred, smerom k nim.

,,Už by tu konečne mohla byť." Čo ak sem nepríde, čo ak si to rozmyslela? Počúvala som Tarine slová aj myšlienky. Neznie, že by bola na mňa nahnevaná, len bola nedočkavá. Ktovie odkedy tu na mňa čakali?
Henry nad jej slovami len prekrútil očami. No ták, kde si? Pomyslel si.

Potichu a pomaly som vyšla von z lesa.
,,Amely." Zvolal nadšene Henry, len čo som vkročila na lúku.
Za asi trocha dlhšiu dobu, ako je polovica jednej sekundy, som si prezrela Taru. Bola pekná, vysoká asi tak ako Henry. Mala dlhé rovné tmavohnedé vlasy po pás, milé svetlohnedé oči,, no bolo na nich vidno, že sú súrodenci.
Mala oblečené tmavomodré kraťasi a svetlosivé tričko s krátkymi rukávmi.
Dnes bolo teplo,ale ona mala na sebe oblečený aj dlhý sveter krémovej farby. Asi ho nemala oblečený pretože by jej bola zima, asi ho mala len ako súčasť oblečenia, pretože vyzeral byť aj dosť obnosený.

Po krátkej dobe, čo som si ju pozerala aká je pekná, ľudské oči by si mysleli, že som sa za ten čas nestihla na ňu ani pozrieť, no v skutočnosti, som si dobre pozerla. Tak vtedy si ona rýchlo chytila rukou nos. Ach ten pach. Skríkla v myšlienkach.
Hneď som vedela, že ucítila pach upírov,  a o jeden krok som nepatrne  cúvla do zadu. Veľmi som si, želala, aby ju môj pach nedráždil a ona sa na mňa nahnevala, no nestalo sa to.
Henry si všimol, moje nepatrné zdesenie a v myšlienkach mi povedal; Neboj sa, ona si ešte len musí zvyknúť, že teraz ucíti všetko silnejšie ako predtým.
Prikývla som.
Zamyslela som sa nad tým asi iba štvrtinu  sekundy. Nie je náhodou aj pre neho všetko teraz nové, či on už si na všetko už zvykol?

Je to zaujímavé, Ako keby som mala iný nos, všetko cítim oveľa silnejšie. Som zvedavá, aké by to bolo vo vlčej podobe...
Počula som Tarine myšlienky.
Prekvapilo ma to, myslela som, že bude podráždená a nahnevaná, tak ako bol Ben, keď zacítil môj pach. Ale nebola, práve naopak, začala sa zrazu smiať.
Možnože, Keď sa predtým Ben tak nahneval, tak som mala na sebe silnejší pach, ako mám na sebe teraz.
Hmm,  je to zaujímavé, Ale neviem, či to chcem až tak rozoberať.

Henry prekrútil očami, nad Tarinou reakciu, že si najprv zapchala nos a potom sa začala smiať. 

Dobre, prepáč. Povedala v myšlienkach Tara, možno že si to len myslela, ale ja som jej odpovedala, akoby to hovorila priamo mne.
,,V pohode."
Občas mi Elena, Lucy, alebo vlastne celá rodina, niekedy niečo nepovedia nahlas, ale iba v myšlienkach. Tak aj teraz som jej odpovedala automatikcy.

Polovičná HviezdaWhere stories live. Discover now