Polovičná Hviezda

40. Obrat

V Upírej Rade sú upíri, ktorí sú výnimoční svojim talentom. Dokážu niečo, čo ich od iných líši.
Ines má dar vidieť a odhaliť najtajnejšie tajomstvá a túžby, keď sa niekomu, ľuďom alebo upírom, pozrie do očí- Tak vždy zistí, čo má ten daný na srdci.
Melinda dokáže ostatných prinútiť, aby robili iba to, čo im ona povie a nedovolili si ju neposlúchnuť,  či sa jej slovám vzoprieť.
Richrd dokáže prepojiť mysle viacerých, upírov či ľudí- osôb, dokopi a vytvoriť tak komunikáciu z ich myšlienok iba v ich hlavách.

Nechcela som myslieť na to, že Henryho už asi nikdy neuvidím. Sústredila som sa teda na to, že čoskoro zase uvidím Ines. Moju tetu. Moju tetu Ines. Že ma zase objíme, pohladí po vlasoch. Veľmi mi chýbala jej vôňa, jej úsmev a hlavne oslovenie, to, ako mi vždy hovorila Srdiečko. Spomínala som na všetko zábavné, čo sme spolu zažili. Ale aj to, ako ma karhala za to, že som urobila niečo zlé. To, ako vždy odhalila, že som jej klamala, nepovedala pravdu, alebo niečo dôležité. To, ako vždy vedela odhaliť, keď som sa jej niečo snažila zatajiť.
Zrazu ma práve tieto myšlienky a spomienky poháňali stále rýchlejšie a rýchlejšie vpred. Aby som ju konečne znovu uvidela.
Bežala som tak, akoby ma tam nemala čakať len ona, ale spolu s ňou aj moja mama. Lenže to nie je možné. No aj tak som mala pocit, akoby to možné bolo. Možno to bolo aj tým, že tam na mňa čakal môj... môj otec. To však bol jeden dôvod, kvôli ktorému som sa tam až tak netešila.
Vtom som započula hlas. Bola som skoro pri dome, keď sa moja mama ozvala- teda jej hlas. To sa na ňu veľmi nepodobá, väčšinou sa ozve hneď, len čo som preč od Henryho či iných vlkov. No bola som asi až tak zaujata, zabratá do  svojich úvah, že som nepočula ani Henryho myšlienky, ktoré počujem, aj keď som od neho ďalko skoro kilometer. Tak isto som musela nevedomky ignorovať aj hlas mojej mamy.
Mysela som, že ju ani počuť nebudem, že na mňa bude nahnevaná, za to, ako som sa jej slovám, vyhrážkam aj prosbám, otočila chrbtom, keď som sa rozhodla porušiť dohodu a prekročiť hranice. Aj keď vlastne som žiadnu dohodu neporušila, som Henryho spriaznená duša a bolo by viac ako len neslušné, keby som neprišla na Oslavu spriaznených duší.
Ale to je teraz nie je dôležité, dôležitejšie je to, čo mi teraz hovorila. Musela som spomaliť, skoro až na rýchly ľudský beh, tak ma zaujiali mamine slová.
Nekarhala ma, tak ako to mala vo zvyku, ale práve naopak.
Hovorila mi, že som to nemala urobiť, nemala som sa s Henrym takto rozlúčiť. Že som mu mala povedať pravdu, že aj ostatným mám povedať. Prvadu o všetkom, o Henrym, o vlkoch, o tom, že ho ľúbim, že musím ísť preč a že to nechcem. Že nemám odísť odtiaľto preč na miesto, kde nebudem šťastná. Pochopila, že Tu som som šťastná, že tu som doma. Pri tých slovách som prudko zastavila. To som teda vážne nečakala.
Hlas mojej mami ďalej hovoril, že až teraz skutočne pochopila kam patrím, kde je moje miesto, môj skutočný domov.
,,Prečo mi to robíš?" Ticho som na ten hlas zakričala a rozhliadala sa dookola. Ešte som sa jej nikdy priamo neprihovorila, vždy som ju iba počúvala, aj keď nikdy jej slová nesplnila. ,,Veď si chcela, aby som bola ako ostatní upíri. Ines ti sľúbila, že budem jednou z nich. JA, som sa rozhodla toto tvoje želanie vyplniť, na tvoju pamiatku." Šepkala som, ,,tak prečo teraz meníš svoj názor?!" Nakonci som už hovorila normálne nahlas a bolo mi jedno či ma bude niekto počuť.
Po lícach mi stiekli slzy, keď som si uvedomovala význam jej slov. No ona sa na tie moje nijako neodpovedala. Hovorila však čosi ďalšie. Najprv som ju nepočúvala, v mysli som si prehrávala všetko čo mi povedala doteraz, to ako sa jej nepáčilo to, že sa stretávam s vlkmi. Nechápala som prečo teraz zmenila názor. No márne som si mohla myslieť, že hlas mojej Mŕtvej mamy mi odpovie na nejkú otázku.
Keď som však počula, ako spomína Richarda, hneď som spozornela a venovala pozornosť jej monológu. Richrad, tak mi teta Ines napísala, že sa volá môj otec.
Mama mi hovorila, že si mám dávať pozor, pozor na to, čo mi moja teta a môj otec hovoria. Mám rozmýšľať nad tým čo odo mňa chcú. A nenechať sa presvedčiť iba prázdnymi rečami o tom, že musím splniť želanie svojej zosnulej matky.
Že sa mám rozhodnúť podla svojho srdca, pretože to moje skutočne bije a žije a to ich je len mŕtve a zamrznuté. Tak ako aj ich duše.
Na to som sa zase rýchlo rozbehla, aby som sa čo najskôr dozvedela čo sa to tu vlastne deje.