Polovičná Hviezda

41. Rozhodnutie

Upíri vo svojom tele krv majú, lenže tá im v ňom neprúdi, tak ako ľuďom, nemajú totiž bijúce srdce, ktoré by ju poháňalo. Nielenže má úplne iný pach, ako ľudská či zvieradsia, ona to vlastne ani nie je krv, je to jed, ktorý prúdi ich telom. Je veľmi hustý, tmavo-červený až borodvý či čierny, ale v niektorých chvíľach, záleží od uhla pohľadu, je zase čistý a priezračne priesvitný, čistí ako voda. Lenže, oveľa hustejší.

Zrazu som začula hlasný krik. Teda vlastne dva, jeden skutočne nahlas a jeden iba v myšlienkach. Oba prichádzali z toho istého miesta. Rýchlo som sa tam otočila, pretože som sa stále smutne pozerala na Elenu, ktorá sa však očnému kontaktu so mnou snažila vyhnúť. Uvidela som vlka, podľa hlasu a svetlého kožucha, som zistila, že je to Tara, ako hryzie do ruky toho cudzieho upíra, ktorého nepoznám, a ktorý teraz kričal od bolesti. Takže je to pravda, že vlci môžu zraniť, a možnože dokonca aj zabiť, upírov.
Tak som sa sústredila na Elenu s Jasperom a aj Ines s Richradom, že som si vôbec nevšimla, že ten sa cudzí upír pohol z miesta za ich chrbtmi, smerom bližšie k vlkom.
Keď Richard a Ines videli, ako ostala moja sestra zarazane stáť, po tom, čo som jej ukázala svoje spomienky, čakali iba čo sa bude diať ďalej. Určite  vedia, aký má talent, tak iba čakajú na to, ako sa ona rozhodne. Predsa len ma lepšie pozná a vie kedy klamem. Aj keď spomienkami a pocitmi môže človek asi ťažko klamať.
Pričom priamo kúsok pred nimi stál vlk James a ostražitími očami ich sledoval, či ich Elenino správanie presvedčilo k tomu, že im vlci nechcú ublížiť.
Ten chlapec asi nečakal na nejaký príkaz k útoku, a rozhodne ho nezaujímalo, prečo sa členovia Rady tak nedočkavo pozerajú na dievča, ktoré nemá v pláne im čokoľvek povedať. Nevie čo ona dokáže a k tomu aj nenávidí vlkov. A Tara... je proste Tara. Takže mohlo sa dačo také čakať, a mám taký divný jasný pocit, že to je moja vina.

Lenže Tara nekričala od bolesti, jej zuby sa zarezávali stále hlbšie a hlbšie do ruky toho upíra a z toho miesta mu začala vytekať krv.- Hustá bordová tekutina, ktorá na niektorých miestach vyzerala byť priesvitná, sa mu tiahla po ruke, a bohužiaľ, aj Tare do úst. A preto kričala. Keď ich môže iba upírsky pach vyprovokovať k útoku, čo potom môže spôsobiť ich krv a naviac, keď to nie je len krv, ale aj ich jed ? A ešte k tomu, keď jej steká priamo do úst. Pretože krv je oveľa oveľa oveľa horšia ako Len pach.

Aj pre upírov je to tak, že keď cítia krv človeka, dnu v jeho žilách, tak môžu ho nechať na pokoji, lenže, keď sa aj len jedna kvapka krvi, dostane cez kožu von na vzduch, tak tých, ktorý sa nevedeia až tak dobre ovládať, môžu vyprovokovať do zbláznenia. A tak to musí byť aj pre vlkov.

Keď sa Ben tak nahneval, vtedy, keď sme sa prvý krát stretli, že ho aj slabí pach donútil sa premeniť, čo potom musí pre Taru znamenať ich krv? Preľakla som sa a jej myšlienky mi to potvrdili.
Fuj, podporné!!! Kričala a vrčala a triasla hlavou, aby s tým niečo urobila, aj keď vlastne nevedela čo. Ale snažila sa aspoň striasť nejako toho upíra, ktorý sa bránil a útočil ešte viac. Našťastie ho držala tak, že bol ku nej otočený chrbtom a hlavou sa nevedel otočiť tak, aby ju mohol uhryznúť. Asi to nemala presne úmyselne vymyslené, ale zachránili ju to pre uhryznutím.
,,Tara! Skríkli naraz Henry aj Ben.
James, ktorý ďalej ceril zuby na môjho otca a tetu Ines, sa tiež preľakol, ale naďalej bránil upírom aby sa pohli z miesta. A keby im napadlo, že by išli tomu upírovy pomôcť, nepustil by ich.
Toto už zašlo priďaleko. Keď ho Tara pustí, bude ten upír o chvíľu zase v poriadku, lenže čo bude s ňou, bude aj ona v poriadku.?
Lenže to sa nestane, Tara toho upíra len tak nepustí, a to ani vtedy, keď jej to prikáže James; Tara, musíš ho pustiť!
Richard ani Ines si nevšimli, že sa James staral o to, čo sa deje za ním.
Tara počúvni ho. Povedal jej jej brat, keď Tara stále nechcela toho upíra pustiť.
No ták neblázni. Povedal jej aj Ben, ktorý mal na starosti strážiť Elenu a Jaspera, už tak nevrčal.
Veľmi sa bál o svoju spriaznenu dušu a ja som pochopila, že to je asi vážne vážne. Ale aj Jasper s Elenou sa prestali tak veľmi útočne pozerať na vlkov, pretože asi vedeli čo to znamená.
Vidíš, predsa len sa niekto zranil. Povedala mi Elena, alebo si to len myslela.
Vidíš, čo som ti hovoril. Zakričal na mňa v myšlienkach Richard.
Takže predsa len vie, aký je môj dar. A to som si myslela, že okrem môjho mena a toho, že som polovičná upírka, nebude o mne vedieť nič. No asi ho teta Ines informovala.
Povedz im, nech s tým už prestanú, lebo sa stane ešte niečo horšie. Pokračoval. Zamračila som sa neho.
Vedel, že keď to vlkom poviem je, tak sa stiahnu.
Zistil to z toho čo som ukázala Elene, napojil sa na jej myseľ a všetko sledoval, všetky spomienky, ktoré som jej ukazovala. Napojil sa tak aj na moju. Urobil to bez toho, aby na to vôbec pomyslel, takže ja som vôbec nevedela, čo robí. Robil to tak celú dobu, čo bol ticho. Zisťoval si informácie, aby tak mohol lepšie spoznať svojho nepriateľa, vymyslieť lepšie argumenty a ľahšie a rýchlejšie zvíťaziť, či už debatu alebo súboj.
Veľmi premyslená stratégia, to musím uznať. Už chápem, ako si zaslúžil svoje miesto v rade.
Keď som bola malá, bola som na Upíriu Radu veľmi zvedavá, a tak mi Ines rozprávala o talentoch všetkých jej členov, čiže aj môjho otca.