HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 10.▪️

Dominik

Bol som vykoľajený. Nikdy som nebol pri žene takto. Bolo to pre mňa nové a netušil som, ako sa zachovať, čo jej povedať. Normálny muž by sa asi niečo spýtal. Chvíľka odmlky, kým na to prídem spôsobí, že ona za ten čas aj vodopády vyplače.

,,Hej, si... v pohode?"

To ťa fakt nič lepšie nenapadlo? Sa ti zdá, že je v pohode?

,,Chceš vreckovku?"

Ešte lepšie, radšej mlč.

Nedarovala mi ani jeden pohľad, iba prikývla a rukou si pretrela oči. Vyhrabal som teda zozadu nejaký balíček vreckoviek, ktorý si tam raz zabudla Danica. Nie je podstatné prečo. Stačí keď poviem, že sme sa rozhodne nemodlili. Podal som jej čistý kus bieleho papiera. Kým som sa snažil hľadať odpovede, prečo ju to tak rozhodilo, ona už upokojená pozerala na mňa. Oči mala mierne červené, ale falošný úsmev v nich utápal staré tiene strachu.

Čoho sa mohla báť?

,,Prepáč, ja... normálne sa takto nesprávam. A už vôbec nie pred cudzími."

,,V pohode, každý máme slabú chvíľku," na oko na mňa zaskočene pozrela. ,,Čo?"

,,Neviem, len som asi čakala pekný výsmech." Uznala a hodila servítok do tašky.

Pozrela mi do tváre, rovno do očí. Pri tom pohľade sa mi nedalo hrať falošne. Nie keď sme tu sami.

Nezabudni prečo ju vlastne chceš. Tu nie sme vo filme, Dominik.

,,Za to, že som kretén nemusím byť aj úbožiak." Zaskočil som ju - azda svojím ostrým tónom alebo priznaním a naštartoval motor.

Už bolo dosť tejto debaty, ktorá bola pre mňa už beztak hrozne ťažká. Neodpovedala, pozrela pred seba a bez slova sme opustili parkovisko. Nezdržali sme sa až tak dlho a bol som za to aj rád. Neviem ako by som zniesol ďalšiu jej slabú chvíľku. Neviem ako sa správať, pri nej sa človek najskôr chce chovať onak, no ona to úplne nevedome mení. A to sa mi nepáči.

Priznávam, má na mňa istý vplyv, ale je to presne z toho dôvodu, že čakám kým ju dostanem. Inak by som ju mal totálne na háku, lenže slečna je nedostupná. Zjavne ma nechápe v istom zmysle, metiem ju, a to je v poriadku. Nech je zmätená, čím viac zmätku tým rýchlejšie si to bude chcieť vyjasniť. A to bude moja príležitosť. I keď nepopieram, že je mi s ňou dobre len takto a to som s ňou ešte nebol v posteli.

Oh, bože, hriešne predstavy kroťte sa!

Chce ísť na to pomaly a s odporom, tak nech je tak. Uvidíme koľko jej to vydrží po všetkom, čo príde z mojej strany. To dievča ani len netuší, aké muky sebazáchovy ju čakajú.

V tichu zaznelo pípnutie telefónu. Zrak z vozovky som presunul na ňu. Vybrala mobil a ťukala po displeji.

Žeby ju zháňal ten jej?

Vlastne to asi nie, dnes mala byť sama, takže sa na ňu asi pekne vykašlal. Jeho smola, ak by som ja mal takú ženskú, bol by som doma ešte pred večerou a hneď aj nachystaný.

Jej jemné črty na tvári nabrali ostrý vzhľad, keď sa na displej pousmiala a niečo doň naťukala. Svetlá z lámp po nej prebleskovali ako mihot kvapiek na jarnej tráve. Žiarila a to sa ani nesnažila. Radšej som zvýšil hlasitosť na rádiu, nech ma aspoň pieseň odveje od týchto zvláštnych myšlienok, ktoré som ani sám nedokázal opísať. Nechcel som.

Viem o čo mi ide, aký je môj zámer a tak to ostane - postup mám jasný. Neublížim ani jej ani sebe, pretože keď dodržím všetky body ona bude bažiť po mne. Ako každá iná. Ten deň bude asi najšťastnejší v mojom živote, už len keď sa na ňu pozriem... Bože, dosť!