HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 19.▪️

Dominik

 V hlave mi vírilo nespočetné množstvo myšlienok, žalúdok zasa praskal od tuctu pocitov, ktoré vyvolal ten malý, no zato pekelne nádherný, bozk. Myslel som si, že každý bozk je rovnaký, neutrálny, ktorý vás nevyvedie z rovnováhy. Ibaže tento mnou doslova zatriasol, zemetrasenie najvyššieho stupňa sa odohrávalo v mojom vnútri a takmer spôsobilo skazu, ktorou bol môj pud sebazáchovy na tenkej hrane.

Moja neskonalá túžba stiahnuť z nej šatstvo sa dala upokojiť len veľmi ťažko. No zvládal som to. Pery jej chutili ako čerešne, plné a hebké. Kiežby vedela, čo by som jej s nimi dorobil počas milovania. Uvedomujem si, že sa chovám ako zasraný školák, ale tieto pocity sú pre mňa nepoznané a vedomie, že sa mi to páči, mi dostatočne udiera na mozog.

Čudoval som sa, že taxikár ochotne čakal po celú dobu, čo sme boli preč. Priznám sa, že mojej duši sa uľavilo, keď sa o toto tajomstvo podelila s Norou. Bol som pokojnejší, cítil som len pohodu a šťastie. Zakaždým, keď sa ma chytila jej malá ruka, keď jej prsty kĺzali po mojej tvári alebo hladili moje drsné hánky, ma viedla stále vyššie a vyššie. Bál som sa, že stratím pevnú zem pod nohami, ale s ňou som mal istotu, že ma na nej udrží. Neviem či je to láska, pretože sme len na začiatku, ale nechcem zažívať nič iné ako toto. A s ňou. Stále sa mám čo učiť, ale ona je moja istota. Zvládnem to, viem to.

,,Tu to máte, sme doma," taxikár prerušil romantické ticho a zastavil pri chodníku.

Poďakovali sme, peniaze za odvoz dostal vopred a vystúpili sme. Hneď ako som prešiel okolo auta moja ruka spočinula okolo Norinho pása a majetnícky si ju prisunula ku mne. Hlava jej s úsmevom dopadla na moje plece a jej zas na čele schli stopy po malom bozku. V tej tme som si pozorne hľadel pod nohy, nemôžem sa predsa strápniť a padnúť tu ako vrece zemiakov.

Odrazu prudko zastala a strnula. Pozrel som najskôr na ňu a potom som zrakom strelil na miesto, kam tak šokovane hľadela.

To sú k nám hostia!

,,Ty čo tu robíš?" vyhŕkla vydesene.

,,Čakám odkiaľ vylezieš a nestačím sa čudovať," prešiel na svetlo, ruky mal zastrčené v značkových nohaviciach a povýšenecky si ma premeriaval pohľadom. Stisol som Norin bok a zaťal päste. ,,Celkom rýchlo si ma dokázala nahradiť a zabudnúť na mňa."

,,Zjavne ty s tým máš ale problém. Odkiaľ vôbec vieš, že tu bývam?" pohla sa vpred a ja v pätách tesne za ňou.

,,Kontakty," odvetil jednoducho a opäť ma smažil hadími očami.

Kretén.

,,Takže si ma dal akože sledovať?"

,,Nepovedal by som to tak, ale nakoľko so mnou odmietaš hovoriť, nemal som inú možnosť." Otočil sa smerom k nej a ja som z neho nespúšťal zrak.

,,Nemám dôvod s tebou komunikovať, všetko je jasné. Žiadne my nie je, zmier sa s tým. Nehovoriac o tom čo si mi urobil, keď som ťa poslala dočerta!" hlas sa jej o oktávu zvýšil, Martin spravil krok a rovnako aj ja.

Zatlačil som Noru za seba a hľadel tomu pokrytcovi priamo do tváre. Moje dlhšie vlasy mi dodávali pár centimetrov navyše.

,,Ale, takže nie si len jej ukojovateľ, ale aj bodyguard?" vyslovil posmešne, mal som čo robiť, aby mi päsť neunikla a nenapravila mu ten hollywoodsky úsmev.

,,Myslím, že by si mal odísť. Vidíš, že ťa nechce vidieť, daj jej pokoj." Vyslovil som cez zaťaté zuby a v kútiku duše dúfal, že má nejaký ten rozum.