HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 16.▪️

Nora

Neviem ako dlho som rozdýchavala to čo som videla, no časovo to bolo asi celkom dlho, keďže Dominikova mikina na ňom už len visela a tiekli z nej kvapky vody. V pozadí som si všimla, že v aute za volantom niekto sedí.

,,Mala by si ísť za ním," prebrala ma z myšlienok Ema a povzbudivo ma pohladila po ramene. ,,Choď si po toho zmoknutého fešáka, Nora." Usmiala sa na mňa a tým ma presvedčila o tom, že za ním naozaj chcem ísť.

Odišla som od okna a smerovala k dverám. Rýchlo som si nazula obyčajné papuče na von a zmizla v chodbe. Svetlá v bytovke sa automaticky zasvecovali, kým som kráčala po schodoch. Šťastie, že bývame len na treťom poschodí. Srdce som cítila až v krku a rozhodne to nebolo z tých schodov. Otvorila som vchodové dvere a započula šum hustého dažďa.

Dominik od úľavy zvesil ruky a spokojne na mňa vyceril rad bielych zubov. Hodil transparent do auta a polovica jeho tela chvíľu ostala skrytá v ňom. Následne svetlá na vozovke zhasli, predné dvere sa otvorili a vystúpil z nich ďalší muž. Moje tušenie bolo správne. Šibalsky na mňa pozdvihol obočie a vykročil ku mne ako prvý. Nečakaným gestom ma priviedol do šoku, objatie som naozaj nečakala.

,,Poriadne som mu vyčistil žalúdok, už by mal byť krotký. Prenechávam ti ho." Pošepol mi do ucha a po vytvorení istej medzery medzi nami na mňa mrkol.

,,Vďaka, Lucas. Ema je hore."

,,Idem za ňou." Pred odchodom mi ešte stisol ruku na znak povzbudenia a zmizol v bytovke.

Následne mi kolená roztriasol modrooký Zeus stojaci oproti mne. Netušila som čo mu chcem vlastne povedať, niekde vo vnútri som dúfala, že ako prvý spustí on. Stál oproti mne tak blízko, že mi nebolo dožičeného poriadneho kyslíka. Napriek tomu, že som sa snažila potláčať nervozitu sa ma tá mrcha aj tak zmocňovala. A to jedine kvôli nemu.

,,Nora, ja..." začal a hlas sa mu zasekol. Tvár mu klesla k zemi, ruky si nemotorne stískal a preplietal. Bol nervózny. ,,Nikdy som toto nerobil. Som trocha nervózny lebo neviem... čo mám vlastne povedať." Vzhliadol ku mne, ovial ma mentolový závan.

,,Stačí len to, čo máš na srdci." Založila som si ruky na prsiach a snažila sa zaujať neutrálny postoj, hoci moje vnútro plesalo radosťou.

,,Ja... prepáč mi to, zachoval som sa zle. Ibaže... chcel som ťa nahnevať, chcel som, aby si aj ty cítila tú zradu, akú som cítil ja."

,,Takže najatie si nejakej cundry, aby ti zahrala nejakú novú ženskú na noc je podľa teba pomsta mne?" nadvihla som obočie, hlas som mala ostrý.

,,Pochop ma..." vyzval ma.

,,Ja ťa nedokážem pochopiť, Dominik. A keď už ťa chápať začnem skryješ sa predo mnou a nasadíš si tú istú masku ako predtým. Hráš veľkého Casanovu, pritom keď si so mnou sám..." pomaly ku mne zodvihol pohľad v očakávaní, mokrý pramienok orieškových vlasov mu padol do čela. ,,Si úplne iný. Nebudem klamať v tom, že ma to k tebe ťahá. Áno, priťahuješ ma, až veľmi, ibaže... ja nedokážem s niekým iba tak mať sex, ak v tom nie je niečo viac a to je presne to, čo ty nechceš. Si proti vzťahom, proti citom, nedovolíš mi, aby som ťa poznala. A ja viem, že by som nemala ani vravieť o týchto veciach, lebo je to zbytočné. Lenže ja som ukončila svoj vzťah kvôli tebe, kvôli nám. Kvôli tomu, čo si mi povedal vtedy v šatni..." nenachádzala som slová, nevedela som sa mu poriadne vyjadriť.

,,Ja viem, Nora. Myslel som to úprimne, naozaj. Ibaže, keď som ťa potom uvidel ako nasadáš do auta toho... toho chlapa a bozkávaš ho, prosto som si myslel, že ma vodíš za nos. Ani neviem prečo mi to vlastne tak vadilo, keďže ja vodím ženy za nos bežne, ale s tebou... pri tebe je to iné." Chytil ma za ruky a môj pohľad klesol k našim spojeným dlaniam. Ten dotyk bol ako silný, no zato príjemný otras. ,,Navyše som počul Emu ako hovorí, že chcete ísť do Karibiku, aby ste začali nanovo. Naštvalo ma to, lebo..." telom sa pohol ku mne a pevnou hruďou pod mokrým odevom ma pritlačil o stenu. ,,Lebo po tebe pekelne túžim, až mi z toho preskakuje a nespoznávam sa. Také myšlienky mi blúdia po rozume ako nikdy predtým a ja to cítim. Cítim, že niečo vo mne začína byť inak a desím sa toho."