HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 36.▪️

Nora

Byť niekedy vedúcou je naozaj otrava – dohliadať na všetko, čo sa deje, mať to pod kontrolou a snažiť sa, aby všetko dopadlo skvele. Je to môj prvý večierok vôbec a je tiež veľmi dôležitý. Musíme sa zviditeľniť a predstaviť naše nové tváre, ktoré by mohli získať nejakú významnú kampaň. Od posledného stretnutia s Alexom ubehol týždeň, odvtedy sme sa nevideli, ale priznal, že možno príde na tento skvostný večierok, aby mi poprial šťastie. Zábava začína byť v plnom prúde, ešte sa čaká na určitých dôležitých hostí. Ema s Lucasom srdečne prijali moje pozvanie a obaja vyzerali naozaj galantne. Ako z rozprávky, ona bola jemnou šípkovou Ruženkou a on zasa jej verný princ Filip. Boli spolu naozaj dokonalí.

Nechcela som si pripúšťať zlé pocity a konšpirácie, ale odkedy mi Alex povedal o Danovi mala som zvláštne pocity. Akoby niekde bol a sledoval ma.

Som ja ale paranoidná, že?

Nedokážem vám opísať, prečo mám taký pocit, ale skrátka tam niekde vnútri je.

,,Pani Szabová, máte tu nejaký dopis." Podišla ku mne jedna z mojich kolegýň a podala mi do rúk bielu obálku.

Dopis?

A mne?

Kto by to už len mohol byť?

,,Ďakujem, Luci." Poďakovala som jej a jej dlhé blonďavé vlasy ma oviali v otočke, keď kráčala preč.

Opatrne som otvorila bielu obálku a vytiahla z nej neznámy kus spracovanej celulózy.

Je to list?

Od dokumentu to má rozhodne ďaleko. Vzdialila som sa od baviaceho sa publika a zašla za roh, nech mám súkromie. Roztvorila som precízne poskladaný papier a začala prechádzať jednotlivé riadky.

Drahá Nora,

je to len pár dní a pre mňa to je večnosť. Nechcem ti tu písať siahodlhé opisy môjho trápenia, lebo viem, že si za to môžem sám. Neprejde deň, kedy by som nepomyslel na naše spoločné chvíle, kedy by som neprežil tú bolesť znova, keď som ťa zradou od seba odohnal. Chcem však, aby si vedela, že budem bojovať. Je mi jedno čo ma to bude stáť, dokážem ti, že o teba stojím. Či to bude trvať týždne, mesiace, neprestanem, kým ťa neuvidím smiať sa. Kým neuvidím, že si skutočne šťastná. Kým mi sama nepovieš, že ma po svojom boku už nikdy nechceš vidieť. No dovtedy buď pripravená na to, že ma budeš stretávať, počuť a cítiť. Nech je to medzi nami ako chce, stále si paňou môjho srdca. A niekde v kútiku duše dúfam, že aj ja som pánom toho tvojho.

S úctou a láskou,

Dominik.

Dočítala som elegantné písmo a pristihla sa, že nemôžem dýchať. Srdce som cítila až v ústach, zrak sa mi zahmlieval a moje telo pohltila neskutočná nervozita.

Dominik je tu?

Chcem povedať... určite ešte neodišiel do Ameriky, ale nepočítala som s tým, že by sa tak skoro vrátil z Bratislavy. Myslela som si, že sa ma bude strániť po tom, čo urobil.

Dočerta, ale ako našiel moju adresu?

Ako vedel..?

A v tom mi to došlo.

,,Nebude ti vadiť, ak si tvoju drahú polovičku na chvíľu požičiam?" široko som sa usmiala na Lucasa a ten nenamietal.

Stiahla som ju za ruku, aby som nás odtiahla von na vzduch.