HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 17.▪️

Dominik

Od zlosti, ktorá vo mne kolovala ako divoký prúd rieky, sa mi nedalo vôbec zaspať. Bál som sa ako na tom je Nora, predsa len môže mať nočné mory alebo sa môže báť. Všetky tie myšlienky ma nútili sa neustále prehadzovať na tom pohodlnom gauči, kde mi Nora ustlala. Nebolo to o tom, že sa mi nedalo nájsť správnu polohu, ale skrátka sa mi nedalo ležať. Nebol som pokojný.

Musím sa len presvedčiť, že je to v poriadku.

Skopol som zo seba deku a jedným šupom vstal. Opatrne som zasvietil baterku v telefóne, nechcem sa tu predsa natiahnuť ako struna. Je hlboká noc a ja tu straším po dome, ale keď mne to nedá. Musím ten nepokoj v sebe nejako eliminovať.

Prešiel som pomedzi obývačku a kuchyňu, vošiel do chodbičky, kde oproti sebe bola kúpeľňa s toaletou a na konci chodbičky sa čnela jej izba. Emina izba bola na druhej strane, za obývačkou. Prakticky obývačku a Eminu izbu delili posuvné dvere. Dvere do Norinej izby boli pootvorené, takže akýkoľvek zvuk by ju mohol vydesiť alebo zobudiť. Ak teda spí. Potichu som podišiel k nim a veľmi opatrne ich otvoril – dával som dobrý pozor na prípadný vrzgot, zhasol som baterku, aby zbytočne nevzbudzovala pozornosť.

Cez závesy jej dnu dopadali lúče mesačného svitu. Spln bol dnes silnejší ako inokedy, dokonale obkresľoval jej ticho ležiacu postavu. Tvárou bola otočená ku mne, viečka mala zavreté, prameň vlasov jej zablúdil k nosu a jeden vlas sa nebadane zaknísal ako ona odfukovala. Pleť mala čistú, prirodzenú, už ju nič nezakrývalo. Dokonca i v tej tme som videl tú modrú mláku na jej líci.

Bohvie, čo ten chudák s ňou dorobil.

Priznala sa mi, že sa nepamätá na nič. Nič, čo bolo potom ako upadla do bezvedomia, jej neutkvelo v pamäti. Spomína si len na udalosti potom, čo sa prebrala. Vraj tam ten hajzel už nebol, tak si stihla pozbierať svoje veci, zakryť si stopy make-upom a odísť k Eme. Šťastie, že má takú dobrú priateľku. A jeho šťastie, že neviem jeho adresu, pretože práve v tejto chvíli by som sa vyparil a bežal mu podpáliť barák. Prinajmenšom auto.

Bastard!

Ako som tam stál opretý o zárubňu a zamyslene kĺzal po jej tele, prešlo mi mysľou práve to, prečo som ju chcel dostať. Je to nádherná žena. A stále túžim po jej tele. Viac ako by ste si mysleli, túžil som sa jej dotknúť. Vkĺznuť jej pod perinu, objať ju okolo pása a poriadne do nej zozadu vojsť. Zakaždým keď sa na ňu pozriem mám tieto chúťky a myšlienky.

No ktorý zdravý muž by ich nemal?

Každý chlap zbožňuje pekné ženy a sex. A ona bola Venuša v živom prevedení. Odhalená noha, ktorá jej vykúkala spod paplóna, ma lákala bližšie.

Dokonalé členky!

Vzbudzovala vo mne neutíchajúcu vášeň, hormóny sa mi búrili a kamarát mi dostatočne dával najavo, že nie je spokojný s danou situáciou. Ani ja som nebol, dokázal som sa behom sekundy zmeniť na divé zviera. Chvíľami som premýšľal o nočnom prekvapení pod perinou, ibaže jej spiaca tvár ma akýmsi spôsobom vedela vždy schladiť. Mal som dokonalú príležitosť vziať si ju a mať nadobro pokoj aj čo sa chalanov týka, ale nechcel som to. Musí to byť obojstranné, navyše má ťažké obdobie, nesmiem byť hulvát.

Ťažko sa mi priznáva, že po jej trpkom priznaní na ňu hľadím inak a že ma istým spôsobom núti krotiť sa. I keď tá neskrotná vášeň ma ubíja. Podišiel som bližšie, sledoval ju či sa nepreberá. Opatrne som sa dotkol jej členka, vzápätí zo mňa bola socha, keď sa pomrvila. Spala ale ďalej, preto som jej nohu opatrne nadvihol a zastrčil ju naspäť pod perinu. Mala ju ako cencúľ, potvorka. Poriadne som ju prikryl, vyhrnul jej perinu viac k tvári a ostal si ju ešte zblízka prezerať.