HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 32.▪️

Dominik

 Snažil som sa čím skôr zbaviť novinárov a čo najstručnejšie im zodpovedať všetky otázky. Tréner nám aj tak dohodol ešte pár rozhovorov v televízií, takže ešte bude čas prezrádzať veci. Moja nasledujúca úloha je ísť za Norou a rozumne sa jej priznať s istými vecami.

V šatni som sa rýchlo osprchoval, dúfajúc, že budem môcť hneď odísť. Zastavilo ma strieľajúce šampanské a gratulácie k výhre, i poďakovanie trénerovi. Máme preňho isté prekvapenie, ale to sa dozvie až na ceremónií na námestí, ktorá by sa mala konať hneď zajtra.

Prídu fanúšici, budú sa s nami môcť odfotiť, získajú autogramy a všetkým im verejne poďakujeme za podporu. Keď tréner konečne usúdil, že sa môžeme rozpustiť, nakoľko sa nevidíme poslednýkrát, neváhal som ani sekundu. Bočným vchodom som smeroval k zadnému, aby ma nevideli novinári ani besní fanúšici, lebo to by som sa von určite nedostal.

Nedokážem vám opísať radosť, ktorú som mal! Dokázali sme to! Stále som si to nedokázal uvedomiť, bolo to ako sen. Krásny sen. Mal som po svojom boku krásnu ženu, v zbierke zlatú medailu z majstrovstiev a niekoľko dobrých asistencií. Okrem toho aj ponuku z Ameriky, ktorú už musím Nore konečne povedať, a zároveň jej aj vysvetliť, prečo som jej to zamlčal. Zatlačil som ťažké dvere a vyšiel na obrovské parkovisko za štadiónom.

Moment, ale kde je?

Pri modrom šporťáku som videl Dana, ako sa oň opiera a vychutnáva si cigaretu. Odfukoval dym do vzduchu a ani len neregistroval, že som v jeho blízkosti. Strašne som sa ho nechcel pýtať na Noru, ten chlap mi narobil viac škody ako úžitku tým, že ma nútil mlčať. Do tých klamstiev som sa dostal jeho vinou.

V istom zmysle aj svojou.

Na tom teraz nezáleží, potrebujem nájsť Noru a začať nanovo.

,,Dano, nevidel si Noru?" podišiel som k nemu a hľadajúc ju pohľadom sa pozeral po okolí. Dano si potiahol z cigarety a vyfúkol dym, ktorý pomaly stúpal nahor, a vtedy mi venoval pozornosť.

,,Náhodou som ju videl, pred pár minútami."

,,Dobre a kam išla? Nepovedala ti?" mal som zlé tušenie, ale bránil som sa mu.

Neodvážil som sa pripustiť si to.

,,Odišla, preč. Ďaleko od teba," zašmátral rukou vo vačku a vytiahol zlatý kruh na modrej šnúrke. ,,Toto ti tu nechala," zmätene som si vzal medailu do rúk.

Čo to má znamenať?

,,Nerozumiem, čo sa jej stalo, že odišla? Dano, čo si jej povedal?" naliehal som, zaiste v tom má prsty on.

,,Iba to, čo si jej ty nebol schopný vysvetliť," zašliapol ohorok a celým telom sa otočil ku mne.

Ja toho chlapa naozaj zabijem!

,,Že si ju celý čas vodil za nos, že nič z toho nebola pravda a tvoja veľká láska bola vlastne len pretvárka." Takmer som sa potkol o vlastné chodidlo.

Ten bastard!

,,Tiež som sa jej zmienil, aby nebola taká šťastná z vášho spoločného bývania, nakoľko odchádzaš do Ameriky a ju nechávaš tu. Celkom samú, lebo hra sa skončila."

,,Ty odporný bastard!" zahnal som sa po ňom takou silou, že medaila mi spadla na zem, dlaňami som ho schytil za vrchný odev a pritiahol ho k sebe.

Ten slizký had sa mi smial rovno do ksichtu!

,,Neurobil by som to, ale ty si ma k tomu donútil,"

,,Ja?! Blázniš?!" triasol som ním, nohy mu viseli vo vzduchu, no on sa náramne bavil.