HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 22.▪️

Nora

Stál tak pekelne blízko a ja som sa nemohla ani len pohnúť. Vedela som, že ak by som to urobila, zabránil by mi v úniku opakovane a už by som sa z jeho siete nedostala. Cítila som sa ako úbohá ryba lapená do rybárskej siete, ktorá mala prosiť o život. Po jeho slovách mi zabrnelo v lone ako ešte nikdy, krv mi divoko pulzovala žilami, v ústach mi vyschlo a jediné, čo som v tej chvíli chcela bolo, aby ma priamo na tomto mieste potrestal. Moja opovážlivosť možno bola veľká, ale fungovala.

Sám povedal, že ku mne nič necíti, tak čo mu teraz vadí?

,,Problém ale je, že to neurobíš." Chrstla som mu do tváre odhodlane a on sa len pobavene zaškľabil.

,,Poznáš ma veľmi slabo, milá Nora." Pritiahol sa ešte bližšie, na stene po bokoch mojej hlavy už nespočívali jeho dlane, ale lakte, takže som dokonale cítila jeho horúci dych, ktorý kládol na celú moju tvár. ,,A pritom tak dobre. Pravda ale je, že nemáš kam ujsť, však?" rukou poklesol k lemu šiat a dotkol sa odhaleného stehna.

Telo okamžite reagovalo, stúpal ňou nahor, až sa dostal k lemu čipky spodnej bielizne.

,,Prestaň!" pokus o výkrik bol márny, mal ma v moci, takže to znelo ako tichá a zúfala prosba. Ústa chceli kričať, ale telo sa mu samo poddávalo.

,,Tvoje ústa hovoria, aby som ťa nechal tak," zvedavou dlaňou prechádzal na podbruško, ústami klesol k môjmu uchu a spodnou časťou bol úplne na tej mojej. Stál zboku, takže na pravom boku stehna som každým centimetrom cítila jeho vzrušenie. ,,Ale tvoje telo mi hovorí niečo úplne iné. Myslím, že keby to bolo na ňom, už by som bol v tebe."

Povedal chrapľavým hlasom a perami sa zľahka obtrel o spánok. Celá som sa triasla, chvela, to vzrušenie bolo väčšie ako ja, ale musela som ho ovládať.

Prstami sa priblížil k lemu nohavičiek a obkresľoval ho, nedokázala som vydať ani hlásku. Azúrovým pohľadom spočinul v mojom, blčali mu v ňom plamene, pery mal vlhké a pripravené. Hlavou mi behali všetky spomienky, ktoré súviseli s našou intimitou. Bolo to len včera a dnes sme sa stihli pohádať, prísť na to, že z jeho strany nie sú city, no zároveň nepopierať, že nás to k sebe nenormálne ťahá. Dych mi viazol v pľúcach, pery ostali pootvorené, čakajúc na jeho náruživé bozky.

Chcem istotu.

Bez citov ti ju dať nemôžem.

,,Dosť!" odsotila som ho v momente, ako naše pery delil jediný milimeter a ako jeho prsty takmer prerazili bariéru k svojmu cieľu. Ostal na mňa šokovane pozerať. ,,Čo si o sebe myslíš?! Najskôr mi povieš, že ku mne nič necítiš a teraz tu ideš zo mňa robiť ženu, na ktorú máš nárok? Iní sa ma dotýkať nemôžu, ale ty áno?!" kričala som naňho a odhrnula si vlasy z tváre.

,,Nora, upokoj sa,"

,,Nehovor mi, čo mám robiť!" vytrhla som sa mu zo zovretia a o dva kroky odstúpila. ,,Nie som tvoja žena, tvoja partnerka! Chcel si skúsiť vzťah, dobre. Z tvojho správania som mala dojem, že nejaké city voči mne možno máš, dokonca včera, keď som ti dovolila..." pozrel na mňa na oko zlomene.

Azda to bolo tým ako sa mne lámal hlas? Bola som zúfala.

,,A dnes mi povieš, že si nemám na teba robiť nároky a že ku mne vlastne nič necítiš. Prečo si potom robíš nároky ty na mňa, hm?!" bojovne som pristúpila k nemu a ruky dala vbok. Ohryzok na krku sa mu pohol, ako preglgol, a očami striedavo kmital medzi mojimi. ,,Vadí ti, že tancujem s inými mužmi alebo že to bol tvoj spoluhráč? A čo keby sa ma tak dotýkal, ha? Vrazil by si mu?"