HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 24.▪️

Nora

,,Takže na semifinále ste pripravení hovoríš," konštatovala som v príjemnej spoločnosti očarujúceho Alexa, cítiac sa pri tomto priznaní hlúpo.

Mohol za to pocit zatlačený v úzadí, ktorý som cítila voči Dominikovi. Akokoľvek som sa snažila nesústreďovať sa naň nepomáhalo to. Mohla som byť v spoločnosti akéhokoľvek muža, no ten zvláštny záchvev mi vedel spôsobiť iba jeden.

,,Jasnačka, nechcem nám fandiť, ale myslím, že ich roztrieskame." Odpil si z vychladeného frappé a plné pery si s pohľadom upreným na mne obtrel o seba.

Prehnal sa mnou pocit uvoľnenia, no na druhej strane od Alexa vyžarovalo niečo, čo ma veľmi znervózňovalo. Jeho záujem o mňa by mohol byť kandidátom číslo jeden.

,,Tak ťa beriem za slovo. Po prvýkrát máme šancu zvíťaziť a to len vďaka vám." Oprela som sa a preložila si nohu cez nohu, v snahe urobiť si väčšie pohodlie.

,,Veru, je to tak, ale najväčšia zásluha patrí Dominovi. Aj tréner v tom má svoje miesto, ale Domino je neriadená strela. Ten sa pre hokej proste narodil."

Asi som dala najavo až veľmi okato, ako mi jeho meno pristálo v tvári v nepeknom formáte. Nebolo to tak, že by mi to vadilo, ale v skutočnosti som nemala najmenšiu chuť sa o ňom baviť. ,,Prepáč, Nora. Asi nie je vhodnou témou na rozoberanie." Cítil sa zahanbene, čo som mu neskôr vyvrátila.

,,Nie, to je v poriadku. Chápem, že to nemyslíš zle, ja len... teraz mám obdobie, kedy ho moc rozoberať nechcem."

,,Chápem. Asi sa medzi vami niečo udialo v ten večer, po našom tanci." Okamžite som stuhla pri spomienkach vynárajúcich sa na povrch.

,,Tvoje ústa hovoria, aby som ťa nechal tak," rukou prechádzal na podbruško, ústami klesol k môjmu uchu a spodnou časťou bol úplne na tej mojej.

,,A čo ak niečo predsa len cítim?" vyslovil rečnícku otázku, ktorej odpoveď visela na vlásku.

,,Dominik, nezahrávaj sa..." slová mi uväznili jeho plné pery, ktoré od začiatku boli pripravené splynúť s mojimi.

Potriasla som hlavou, keď Alexova ruka klesla k mojej. Ten dotyk rozbil všetky živé spomienky, ktoré sa mi ako film premietali pred očami. Pozrela som mu priamo do tváre.

,,Si v poriadku?" opýtal sa starostlivo, dlaň nechal na mieste.

Prikývla som a opatrne si svoju odtiahla spod tej jeho. Zmätene sa porozhliadol po okolí, akoby zaháňal nervozitu. ,,Nora..." začal, ale odmietla som ho počúvať ďalej.

Vedela som, že ak by pokračoval dostal by ma do situácie, kedy by som zaručene nevedela, čo povedať.

,,Nie, Alex. Nechcem, aby si to pochopil zle, ale... ja teraz nič nehľadám, vieš? Som zmätená a nechcem ti ublížiť tým, že si budeš nahovárať niečo, čo nie je. Si dobrý chalan, ale nie pre mňa." Ostal zaskočený a následne sa uvoľnene usmial.

,,Chcel som ti len povedať, že je niečo o čom nevieš a nechcem, aby si z toho bola prekvapená. Ide o teba a Dominika." Zamračila som sa.

,,Takže ty si si nemyslel, že..."

,,Ale jasné, že by som chcel mať s tebou rande. Veľmi sa mi páčiš, ibaže ty chceš Dominika. Prijal som toto pozvanie, lebo som ťa chcel lepšie spoznať, dostať šancu. Ibaže ako to u chlapov býva zvykom, keď niečo chcú, zabránia každému v tom, aby to dostal."

,,Čo mi tým chceš povedať?" Alexove smaragdy padli za mňa, uprene hľadel jednou mierou a čakal, kým jeho pohľad nasledujem.

Nemala som na výber. A keď som si tie slová dala dohromady došlo mi, kam tým vyjadrením mieril. Stál pri zábradlí, vedľa schodíkov, ktoré viedli na terasu. Mal na sebe bielu košeľu, džínsové rifle a pilotky. Vypnutou hruďou a dvihnutou bradou nás oboch pozoroval s rukami zastrčenými vo vreckách. Srdce mi začalo biť ako o závod. Sálal z neho toľký šarm a dravosť, že aj v sede som cítila, ako sa mi trasú kolená.