HRÁČ /sk/✔️

▪️Kapitola 28.▪️

Dominik

Sám sebe sa občas čudujem, ako na mňa pôsobia isté veci, ktoré sa týkajú aj Nory. Ženy, čo mi úplne pobláznila srdce. Celý zvyšok tréningu som bol nesústredený, vytáčalo ma to, ale skrátka som nemohol zabrániť myšlienkam v ich prúdení.

Ako to mám len Nore povedať?

Ponúkol som jej ubytovanie u mňa doma, v krásnom Trenčíne, a teraz zisťujem, že to ani zďaleka nebude také ľahké. Je to príležitosť, na ktorú som čakal pekelne dlho, no zároveň som rovnako dlhú dobu čakal na to, kým nejaká žena usmrtí démonov minulosti v mojom vnútri. Vlastne neviem, či som zrovna čakal, možno istým spôsobom som v to dúfal.

Lenže starý Dominik, Casanova, vtedy potláčal všetky nádeje a pocity do úzadia. Dnes je všetko inak a uvedomujem si nové skutočnosti.

Doriti, prečo teraz?

Prečo ma život postavil pred križovatku, na ktorej obe cesty vedú k tomu, kam sa chcem dostať, ale každá iným spôsobom? Prečo ma núti si vybrať?

A čo si vlastne vyberiem?

,,Dominik, v pohode?"

,,Hej," odfrkol som a zabuchol skrinku so svojím číslom. Prevliekol som si tielko cez ešte čerstvo umyté telo a vzhliadol k upínajúcemu sa pohľadu od Lucasa. ,,Čo je?" rozhodil som rukami a môj priateľ len bezradne sklopil zrak.

,,Dnes budem s Emou. Poviem jej o tom dnešku, chystáš sa to oznámiť Nore?"

,,Ja neviem, Lucas. Chcem, ale zároveň mám z toho zlý pocit. Kurva!" kopol som nohou do spodnej skrinky a preľaknuto zostal na moment pozerať na preliačené dvierka.

Vzhliadol som späť k Lucasovi. ,,Dám mu ich vymeniť," odpovedal som, hoci som dobre vedel, že toto nie je odpoveď, ktorú chcel.

,,Ak jej to nepovieš, zakážem Eme, aby sa jej o tom zmienila. Bude lepšie, aby to vedela od teba."

,,Nie, nie. Spravíme to inak," získal som si jeho plnú pozornosť a vyjadril sa skôr, ako sa zo spŕch dovalia ostatní. ,,Povedz Eme, že si tú ponuku dostal ty. Nespomínaj mňa, vymysli si iných. Na mňa kašli."

,,Uvedomuješ si ale, čo bude, keď sa to Nora dozvie?"

,,Ak budeš mlčať, nedozvie sa to. Nechcem o ňu prísť, Lucas. Lož je niekedy lepšia ako pravda." Usadil som sa na lavičku, aby som si nazul tenisky.

Z časti aj preto, že rovnaká výška s Lucasom ma desila, čo sa týka momentálnej situácie. Nechcel, aby som ho ťahal do svojich klamstiev, lebo sa bál stratiť Emu. Koniec koncov sme na tom rovnako. On nechce stratiť Emu a ja zasa Noru, a nakoľko klamem ja a nie Lucas, som na tom horšie, ak by sa pravda dostala von. On sa báť ani zďaleka nemusí.

,,Aby si sa do tých klamstiev raz pekne nezamotal," vzal si z vešiaka mikinu a šiltovku, prehodil tašku cez plece a bez jediného pozdravu odišiel. Viem, že som ho už pekne vytáčal, ale musí ma pochopiť. On sám mi hovoril, aby som sa snažil ju nestratiť. A presne to aj robím.

~

Práve ju čakám pred bytom, pomôžem jej naložiť veci do auta a potom spolu pôjdeme na parádnu večeru. S oblečením som to ,,nehrotil", obyčajné nohavice a modrá košeľa. Nič zložité. Dvere sa konečne otvorili a ako prvé som si všimol dva veľké kufre, do ktorých by sa zmestil jeden veľký nemecký ovčiak.

Ah, tie ženy.

Vzal som teda prvý za rúčku a vytiahol ho na chodbu.

Pána beka, tá musí mať tony oblečenia!